V návrhu zákona, ktorý pripravilo ministerstvo zdravotníctva, sa totiž píše, že lekár je pri predpisovaní lieku povinný informovať pacienta o cenách všetkých náhradných generických liekov, ako aj o tom, akou sumou musí pacient na ten-ktorý liek prispieť. Pritom len "v medicínsky odôvodnených prípadoch môže zakázať náhradu generickým liekom". Lekár to má urobiť tak, že na druhej strane lekárskeho predpisu napíše "Nevyhnutný liek".

Podobnú informačnú povinnosť ako lekár však má mať aj lekárnik. Aj ten má pacienta informovať o cenách všetkých náhradných generík a o jeho finančnej spoluúčasti. Za akých podmienok teda lekárnik môže - a zákon vyslovene hovorí, že môže, nie musí - vydať pacientovi náhradný generický liek? Ak to lekár vyslovene nezakázal a pacient s vydaním náhradného generického lieku súhlasí, uvádza sa v návrhu novely zákona o lieku. Podľa dnešného právneho stavu je lekárnik povinný vydať pacientovi lekárom predpísaný liek bez "vyjednávania".

Pokus o zákonnú úpravu generickej náhrady však možno vysvetliť aj inak ako snahou ministerstva pomôcť výrobcom generických kópií. Kópie s porovnateľnými liečivými účinkami sú totiž výrazne lacnejšie oproti originálnym liekom. Ekonomický osoh z lacnejšej náhrady by mali mať tak zdravotné poisťovne, ako aj pacienti.

Klientelistické vzťahy medzi lekármi a lekárnikmi, ktoré utvárajú farmaceutické a distribučné spoločnosti, má zas obmedziť zákaz, podľa ktorého lekár nebude môcť pri predpisovaní liekov "určovať pacientovi, v ktorej lekárni si má vybrať predpísaný liek".