Podľa generálneho sekretára Slovenskej lekárskej komory EDUARDA KOVÁČA sú na svete tri oblasti, kde sa točia najväčšie peniaze, a to drogy, zbrane a zdravotníctvo. "Jediná pekná a humánna oblasť je zdravotníctvo," tvrdí Kováč. Pripúšťa, že aj v tomto biznise sa asi nedeje všetko podľa etických pravidiel, dôležité je preto podľa neho snažiť sa o čo najväčšiu možnú reguláciu tohto priemyslu.
"Asi 20 rokov dozadu to bola vo svete dosť divočina, ale postupom času to dostáva svoje pravidlá," hovorí o farmaceutickom priemysle Kováč.
Niektoré farmaceutické spoločnosti sa usilujú ovplyvňovať lekárov pomocou rôznych benefitov, napríklad zájazdov, aby predpisovali liek vyrábaný ich firmou. Viete o takýchto praktikách?
Takéto úsilie existuje už dlhé roky, vzniklo to v iných krajinách. Tam, kde je spotreba liekov, je prirodzený záujem predať ich. Zaujímavé subjekty sú pacient a lekár. Lekár predpisuje a pacient užíva. Občas sa objavujú neštandardné metódy, v poslednom čase som ich nezaregistroval, ale v minulosti áno.
Do akej miery je to u nás teda rozšírené?
Neviem o tom, že by sa tu korporatívne niečo presadzovalo. Tieto firmy už majú zakázané to, čo tu pred štyrmi, piatimi rokmi bolo, napríklad takzvanú liekovú turistiku. Ak lekár predpisoval ich lieky, zaplatili mu napríklad konferenciu na Bali a povedali mu, že tá bude trvať iba hodinu, zvyšok má dovolenku. Stále sa sprísňujú pravidlá u výrobcov, distribútorov aj lekárov. Ale nikto nevie odhadnúť budúci vývoj. Každá komora a asociáca už dnes má svoje etické pravidlá.
Tvrdíte, že takáto politika je na ústupe, ale podľa našich informácii čulo funguje. Ako proti tomu komora bojuje?
Je na ústupe. Nechceme pripustiť, aby sa niečo takéto mohlo diať. Lekár jediný vie, čo je pacientovi, a mal by mu predpisovať najlepšiu liečbu. Lekár má však na výber rôzne preparáty. Laická verejnosť má predstavu, že čo mu firma nakáže, to on predpisuje. Určite to tak nie je. Lekár vždy chce pacientovi dať len to najlepšie, čo je k dispozícii na trhu. Lekári okrem toho majú povinnosť upozorňovať, ktorý liek je zadarmo a na ktorý treba doplácať.
A čo postmarketingové štúdie, ktoré robia lekári za peniaze?
Nemám konkrétne informácie. Robia sa normálne riadne prieskumy. Ak tvrdíte, že niečo také existuje, možno sa treba spýtať, prečo. Odpoveď bude jasná, pretože je tu taká ekonomická situácia. Na Slovensku zarobí lekár 20 000, v Česku 40 000 korún. Na Slovensku 500 euro, v Európskej únii 5000 euro, takže toto môže byť motivácia lekárov robiť takéto veci. No určite to nejde na úkor pacienta.
Čo, ak sa odhalí takýto neetický prípad?
Maximálna sankcia je odobratie licencie, ale na Slovensku takýto prípad nepoznám.
