Zaniknutý svet
Špecifikom Singerových diel sú iracionálne a mystické prvky, všetko ale na pozadí skutočného sveta a vlastných zážitkov. Čitateľ v diele tohoto vášnivého rozprávača často ťažko rozoznáva hranicu "normálneho" sveta. Možno preto, že svet, z ktorého Singer najviac čerpal, vlastne tak úplne "normálny" nebol.
Singer, nositeľ Nobelovej ceny z roku 1978, mal nedávno sté výročie narodenia. Vyrastal v rodine chasidského rabína a v ortodoxnej komunite poľských Židov. Námety svojich diel čerpal najviac práve v chasidských obciach, inšpiráciou mu bola medzivojnová židovská Varšava a život židovských prisťahovalcov v New Yorku.
Zaniknutý svet, vďaka ktorému bol Singer už od detstva nasiaknutý chasidismom, kabalou, vierou v Boha, ale i zázrakmi a fantáziou.
Ťažko prežíva i jidiš, jazyk tohto pozoruhodného spoločenstva ctihodných rabínov a učencov, intelektuálov, zlodejíčkov, kšeftárov a prostých dedinčanov. "Písať v jidiš znamená byť dokonalý na 150 percent, pretože 50 percent sa stratí pri preklade," hovorieval Singer na adresu jazyka východoeurópskych Židov. Nobelovu cenu tiež bral ako poctu tomuto jazyku.
Singer sa narodil 14. júla 1904 v poľskom mestečku Leoncin, krátko žil v Radzymine a keď ma päť rokov, rodina odišla do Varšavy a malý Isaac vyrastal v Krochmalnej ulici, ktorú často spomína vo svojich knihách. Niekoľko rokov strávil aj v ortodoxnej komunite v Haliči, kde dva roky vyučoval hebrejčinu, a krátko študoval v rabínskom seminári vo Varšave.
V roku 1935 odišiel pred blížiacou sa pohromou do USA. Zásluhu na tom, že unikol nacistickým vyhladzovacím táborom, má jeho o jedenásť rokov starší, svojho času i slávnejší brat a spisovateľ Jošua (zomrel v roku 1944). S jeho pomocou Isaac pričuchol k písaniu a Jošua, ktorý bol redaktorom jidiš časopisu Literarishe Bleter, svojho brata v roku 1923 zamestnal ako korektora.
Po príchode do New Yorku na Singera padla depresia a pocit odcudzenia, ktoré sa neskôr premietli do jeho kníh. Singer pôsobil ako prispievateľ denníka Der Forverts pod pseudonymom Warshavsky a jeho romány zo začiatku vychádzali na pokračovanie práve v tomto jidiš periodiku, pre ktoré pracoval už v Poľsku. V roku 1940 sa po druhý raz oženil s nemeckou emigrantkou Almou Haimannovou a o tri roky neskôr získal americké občianstvo.
Singer debutoval románom Satan v Goraji, ktorý ako jediný vyšiel v Poľsku. Dej knihy sa odohráva v tragických časoch pogromov, kedy útrapy vrhali časť Židov do osídiel falošných mesiášov. Prvý výraznejší úspech mu priniesla Rodina Moskatova (1950), ktorá sa zaoberá osudom troch generácií varšavských Židov. Rovnako tématicky zamerané boli tiež romány Sídlo (1967) a Panstvo (1969) - sága bola porovnávaná so slávnym románom Thomasa Manna Buddenbrookovci a Singer tak postupne zamieril do spoločnosti najslávnejších amerických židovských autorov, akými sú Philip Roth, Saul Bellow alebo Bernard Malamud.
Singer sa však neuspokojil len s románmi a poviedkami, napísal tiež autobiografiu (Láska a vyhnanstvo) aj keď vyhlasoval, že "naozajstný príbeh ľudského života nemôže byť nikdy napísaný, lebo to nie je v moci literatúry". Cudzí mu ako téma nebol ani sex, za čo bol často kritizovaný. Napísal tiež niekoľko knižiek pre deti a veľa jeho textov približuje jeho odpor k týraniu zvierat.
Nech sa ale jeho príbehy odohrávali kdekoľvek, hrdinovia majú vždy niečo spoločného: prežívajú pocit viny a pochybnosti pre svoj vzťah k náboženstvu a tradíciam. "Svet bol stvorený ku skúške slobodnej vôle a synovia Adamovi musia neustále voliť medzi dobrom a zlom," hovoril. Možno práve preto stále priťahuje čitateľov po celom svete.
Isaac Bashevis Singer bol presvedčený, že "tvorivé sily literatúry nevyrastajú z násilnej originality, ale v nespočetných situáciach, ktoré plodia život, najmä v podivných a spletitých vzťahoch medzi mužom a ženou".
