Štefan Gergely (ešte vo farbách Slovenska) čelí strele Chorváta Danijela Beniča. FOTO TASR - MILAN KAPUST |
boli sme výsledkovo zväčša dole, pri maďarskej všetko vyhrávame."
Vodný pólista Štefan Gergely (28 r.) povzbudzoval svojich spoluhráčov z maďarského tímu pri ich pondelkovom víťazstve nad Ruskom 9:7 z brehu. Rodák z Dunajskej Stredy, bývalý reprezentant Slovenska, získal s maďarskou reprezentáciou vlani v Bracelone titul majstra sveta, vodnopólová veľmoc nemá iný cieľ ani v Aténach. "Super, že sme si zabezpečili priamy postup do semifinále, máme tri dni času na oddych. Ale s Rusmi sme nehrali dobre, tak na sedemdesiat percent možností."
Dvestodvacentimetrový brankár zatiaľ na olympiáde nastúpil iba v relatívne oddychovom súboji s Kazachstanom, ostáva však pokojný: "Nie som sklamaný, aj keď odvtedy sedím na lavičke a mám na starosti maskota. Moja úloha je jasná, skočiť do vody v prípade, že by sa nášmu prvému brankárovi nedarilo. Hasiť oheň. Myslím si, že by som to bez problémov zvládol. Verejnosť a médiá v Maďarsku od nás očakávajú jedine zlato. Mne by stačilo aj striebro, aj keď v predpokladanom finále by som chcel, samozrejme, vyhrať. Ideme od zápasu k zápasu. Keď už pred nami nebude nik, znamená to, že sme víťazi. Každopádne, zatiaľ sme neprehrali a najhoršie môžeme byť štvrtí," skonštatoval brankár budapeštianskeho Domina BHSE.
"Ťažko povedať, ako by Slováci uspeli v Aténach, ak by sa prebojovali z kvalifikácie. Veľmi rád by som si proti Slovensku raz zahral aj na olympiáde, lebo mimo nej som už absolvoval so Slovákmi tri či štyri zápasy."
Štefan si pochvaľuje vzťahy v maďarskom národnom tíme: "Nie, žiadne úškrnky na moju adresu som nezaregistroval. Hrám v skvelej partii vyspelých profesionálov, ktorí idú za svojím cieľom. Všetci sa dobre poznáme, sme kamaráti. Naozaj, ani najmenší problém."
Slovák v maďarských plavkách dostal aj otázku, či sa pred zápasom niekto zmienil o pamätnej bitke Maďarska s bývalým ZSSR na olympiáde v Melbourne 1956, ktorý bol krátko po sovietskej invázii do Budapešti plný emócií a v bazéne sa vtedy hralo doslova do krvi. "Našťastie, dnes už nič také vo vode ani okolo necítime," dodal Gergely.