V laboratórnych podmienkach sa stali z myší superbežci. FOTO: UNIVERSITY OF CALIFORNIA, SAN DIEGO/STEVEN MASON
Americkí a juhokórejskí bádatelia vytvorili úpravou vždy jediného génu dva typy myších "vytrvalcov". V prvom prípade sú v porovnaní s bežnými myšami výkonnejší v behu do vrchu a vydržia dlhšie plávať. V druhom dobehnú dva razy ďalej a vydržia behať takmer o hodinu dlhšie.
Myši sú súčasne odolné voči priberaniu. Nepriberajú ani od stravy s vysokým obsahom tuku, ktorá bežným myšiam spôsobuje obezitu.
Pomoc alebo doping?
Okamžite sa začalo hovoriť, že objav by mohol pomôcť pri liečení ľudí so svalovými problémami alebo obezitou. Zároveň je možné, že myších maratóncov budú chcieť napodobniť aj atléti a na svete tak máme najmodernejšiu formu dopingu.
O úspech sa zaslúžili dva tímy genetikov, molekulárnych biológov, biotechnológov, fyziológov a medicínskych vedcov. Americký tím viedol Randall Johnson z University of California v San Diegu, americko-juhokórejský Ronald Evans zo Salk Institute z mesta La Jolla. Obidva tímy uverejnili svoje výsledky včera v predbežnom vydaní októbrového čísla časopisu Public Library of Science Biology.
Maratónci na pár dní
Johnsonov tím vyradil myšiam z reťazca DNA gén, ktorého bielkovinový produkt zabraňuje prepnutiu zdroja energie pre sval. Takto geneticky upravené myši brali energiu z kyslíka aj v čase, keď by normálna unavená myš prešla už na zásoby cukru. Neočakávane tak získali mimoriadnu schopnosť dlhšieho cvičenia.
Pri laboratórnych pokusoch vydržali bežať do kopca alebo plávať dlhšie ako bežné myši. Tie ich však prekonali pri behu "dolu kopcom". No zdá sa, že nečakaná vytrvalosť upravených myší je len dočasný jav a navyše za ňu draho platia. Po štyroch dňoch cvičenia sa ukázalo, že geneticky upravené myši majú o veľa viac poškodené svaly. Ich obyčajným "sestrám" sa už nedokázali vyrovnať v behu ani v plávaní. Prečo sa im svaly poškodili a či sa tomu dá predísť, vedci zatiaľ nevedia.
Z rekreantov vytrvalci
Výsledky Evansovho tímu sú ešte zaujímavejšie. Kostrové svaly, ktoré nám spolu s kosťami na základe pákového mechanizmu umožňujú pohyb, sa skladajú z vlákien dvoch typov. Jeden sa zmršťuje pomaly a unaví sa pomalšie, druhý sa zmrští rýchlo a supervýkonom sa hneď unaví. Činnosť prvých je založená na kyslíkovej, druhých na cukrovej látkovej premene.
Šprintéri mávajú až 80 percent vlákien druhého typu, vytrvalostní bežci až 90 percent vlákien prvého typu. Bežný človek ich má rozložené približne rovnako.
Členovia druhého tímu upravili gén bielkoviny, ktorá zrejme sprostredkúva prechod medzi týmito typmi vlákien pri tréningu. Svaly upravených myší boli červenšie a tvoria ich najmä vlákna prvého typu. Preto dokázali bežať o hodinu dlhšie ako bežné a prekonali takmer dvojnásobnú vzdialenosť. Keď im vedci navyše podávali stravu s vysokým obsahom tuku, upravené myši zostávali štíhle. Normálna myš ubehne 900 metrov, títo vytrvalci ubehli až 1800.
Autor: ZDENĚK URBAN pre SME
