Podľa riaditeľa Slovenského vodohospodárskeho podniku, odštepného závodu v Košiciach, Vladimíra Kundráta, nádrže skutočne ovplyvnili priebeh povodne.
"Maximálny prietok v Ondave nad nádržou bol 324 kubických metrov za sekundu a pod nádržou 197 kubických metrov za sekundu. V nádrži sa zachytilo 19,5 milióna kubických metrov vody. Ak by nádrž nebola vybudovaná, nedošlo by k uvedenému zníženiu. Rovnako nádrž Ružín znížila povodňový prietok z 235 na 205 kubických metrov za sekundu a do nádrže len v priebehu 24 hodín (dňa 30. 7.) pritieklo 19 miliónov kubických metrov vody." Podľa Kundráta povodne nad a pod nádržami spôsobili extrémne zrážky, keď v priebehu piatich dní padlo až 200 milimetrov a zrážky zasiahli 10-tisíc kilometrov štvorcových východného Slovenska. "Prietoky v dolných tokoch boli mimoriadne zvýšené aj prítokmi z tokov, na ktorých nie sú vybudované nádrže. Na Ondave to boli predovšetkým Oľka a Topľa a na Hornáde Svinka a Torysa," argumentuje riaditeľ.
Dodajme, že počas bežnej prevádzky vyteká napríklad z Ružína do Hornádu necelých šesť kubických metrov vody za sekundu, v čase dlhotrvajúcich zrážok opúšťalo vodné dielo až 206 metrov kubických vody za sekundu.
Krajská povodňová komisia v Košiciach na základe skúseností z tohtoročných záplav žiada, aby správcovia vodných nádrží prehodnotili tzv. retenčné objemy vodných nádrží, čo by malo viesť k "splošteniu" povodňovej vlny.
(sen)
