FOTO - archív
Františky Forgáchovej.
O náhrobok sa začal ako prvý zaujímať miestny nadšenec o históriu Ján Rideg. "Rytier a jeho manželka žili v 19. storočí, čo zdanlivo nie je tak dávno. Napriek tomu sa materiálov o tejto dvojici našlo minimum. Obrátil som sa preto na Martu Herucovú z Ústavu dejín umenia SAV, ktorá sa pustila do zložitého pátrania," dodáva Ján Rideg.
Herucová začala zložitý výskum a mnohé okolnosti života rytiera Mertensa sa jej podarilo ozrejmiť. Ďalšie pravdepodobne zostanú navždy záhadou.
Erb na hrobe zobrazuje okrídleného leva s orlou hlavou, ktorého po diagonále prekrýva brvno. Nad štítom je klenot s dvoma prilbicami, z jednej vychádza opakovaný motív leva, druhú zdobia tri pštrosie perá. Jeho ojedinelý výskyt v našom prostredí a fakt, že doteraz nebol publikovaný v slovenskej ani maďarskej heraldickej literatúre, naznačujú, že patrí šľachticovi zo vzdialenejšej krajiny.
Podľa nápisu na hrobe išlo o rytiera Mertensa, poľného maršala. Priezvisko Mertens je zrejme nizozemského pôvodu, možno sa s ním stretnúť v belgických a holandských rodokmeňoch, ale aj v nemeckých, rakúskych či amerických.
"Kým holandský variant erbu rodu Mertensovcov je odlišný od toho, ktorý je ne náhrobku vo Veľkej nad Ipľom, nemecký je s ním takmer totožný. Korene rytiera Mertensa môžu preto siahať skôr do nemeckého prostredia, pravdepodobne do oblasti pri belgických hraniciach," konštatuje Rideg. Príbuzenské vzťahy Viliama s Mertensovcami z vestfálskej obce Calle však ostávajú otvorené, lebo nie sú známi ani jeho rodičia či nasledovníci.
Vie sa, že bol poľným maršalom rakúskej cisársko-kráľovskej armády a na území Uhorska obhajoval záujmy viedenského cisárskeho dvora. Nevie sa ani, či býval s manželkou vo Veľkej nad Ipľom. Malá obec Novohradu patrila v tom čase k rodinnému majetku jeho manželky Františky.
Forgáchovci sa čulo stýkali s viedenskou spoločnosťou a tu sa zrejme pár aj spoznal. Františka zomrela ako 61-ročná, niekoľko rokov po svojom manželovi. Nad ich hrobom sa týči náhrobný kameň z firmy Gerenday, najznámejšej uhorskej firmy na náhrobky. Za obdobie svojej existencie vyhotovila okolo 70-tisíc náhrobkov.
Ján Rideg sa o hrob rytiera a grófky začal starať pred niekoľkými rokmi. Je presvedčený, že tento hrob a susedný skamenelinový náhrobok by mohli do hraničnej dedinky priviesť množstvo návštevníkov. Už preto, že kúsok od hraníc na maďarskej strane je známy Park skamenelín v Ipolytarnóci, ktorý každoročne navštívia tisícky návštevníkov z celého sveta.
KVETA FAJČÍKOVÁ
