Bratislava 24. augusta (TASR) - Slovenský národ si v týchto dňoch pripomína 160. výročie založenia spolku Tatrín. Išlo o vznik prvej slovenskej celonárodnej inštitúcie, na ktorej činnosť neskôr nadviazala matica slovenská.
Spolok Tatrín založili 26. augusta 1844 v Liptovskom Mikuláši, pričom toto zakladajúce zhromaždenie trvalo do 28. augusta 1844. Pod vplyvom už vriacej spoločenskej situácie v rakúskom cisárstve sa zakladali rôzne národne, kultúrne a politicky orientované spolky.
Najmä v Uhorsku vzniklo viacero maďarských spolkov. V tomto období začala vrcholiť činnosť mladých slovenských evanjelických vzdelancov zjednotených okolo osobností Ľudovíta Štúra, Jozefa Miloslava Hurbana a Michala Hodžu. Po viacerých pokusoch došlo k ustanovujúcej schôdzi spolku Tatrín v Liptovskom Mikuláši, v meste ktoré sa v tom čase pokladalo za jedno z centier slovenského národno-buditeľského a kultúrneho hnutia. Predsedom spolku sa stal miestny evanjelický farár M. M. Hodža. Členmi jeho výboru sa stali Ľ. Štúr, J. M. Hurban, Š. Závodník, S. Chalupka, G. Fejérpataky-Belopotocký, J. Ščasný, C. Zoch, M. Tučko, K. Kuzmány a i.. Spolok sa inšpiroval náplňou matíc iných Slovanov - Čechov, Chorvátov a Srbov. Činnosť spolku v jednotlivých regiónoch zabezpečovali správcovia. Konali sa valné zhromaždenia, tzv. sednice. Štvrtá, najdôležitejšia sednica sa uskutočnila v Čachticiach (august 1847), kde došlo ku konfesionálnemu zjednoteniu predstaviteľov národa. Išlo najmä o značnú a mladšiu časť katolíckeho prúdu bernolákovcov. Mladá generácia bernolákovcov prijala aj novú, v júli v roku 1843 kodifikovanú štúrovskú slovenčinu, ktorá vychádzala zo stredoslovenského nárečia. Verejne to prezentovala práve na tejto 4. sednice Tatrína na rímskokatolíckej fare v Čachticiach (10. augusta 1847).
Tatrín mal asi 80 členov. Jeho členmi boli od vzdelancov nielen duchovného rázu, ale aj úradníci, remeselníci a roľníci. Základnou úlohou spolku bolo podporovať národne uvedomenie Slovákov. Spolok sa snažil zveľaďovať ich vzdelávanie a kultúrny život. Jeho cieľom bolo podporovať literatúru, školy, ale aj vznik vedeckých prác. V tomto ohľade sa nevyhol ani významným súdobým spoločenským otázkam, keď podporil a financoval mikulášske Žiadosti slovenského národa, vypracované v máji 1848.
