"Super, nepostihla ma žiadna kríza. Ťažšie mi bolo iba v stúpaní na poslednom kilometri. Našťastie, vietor zmierňoval horúčavu, ktorá bola ráno ešte znesiteľná. Od polovice trate sa predo mňa nedostali žiadne chodkyne, predbiehala som iba ja. Problémy som mala v silnom vetre, miestami ma doslova lámal," povedala útla 49-kilová rodáčka z Nových Zámkov, ktorá neurobila hanbu svoje chodeckej famílii. Jej strýko Štefan skončil na olympijskej päťdesiatke v Atlante 1996 na 21. mieste, pred štyrmi rokmi v Sydney ešte o jedno miesto lepšie.

Spokojný bol aj Malíkovej otec a tréner v jednej osobe Jozef, ktorý je v Aténach členom podporného tímu našich olympionikov: "Zuzka zvládla určenú taktiku. Na jej vek sa držala výborne." Z pretekárok pred Malíkovou bola iba jediná mladšia než ona, štrnásta Číňanka Hongjuna Song.

Nečakanú víťazku Athanasiu Tsoumelekovú pozná Zuzana z juniorských súťaží, kde s ňou držala krok. "Aj mňa prekvapilo jej zlato, ale išla dobre. Na prvenstvo som tipovala skôr niektorú z Rusiek," povedala slovenská atlétka, ktorej okrem macíka, čo jej venoval priateľ Peter, pomáhal nový talizman. "Vo vlasoch som mala aj počas pretekov zapletené koráliky, ktoré mi v olympijskej dedine venoval džudista Dodo Krnáč. On ich dostal v metre od nejakej Kórejčanky, lebo sa jej páčila jeho strieborná medaila. Dodo ma vyprevadil, aby som bola v cieli druhá ako on. Boli z toho nakoniec dve dvojky. Koráliky som popoludní odovzdala trénerke synchronizovaných plavkýň Nore Bobokovej, aby fungovali ďalej."

Po pretekoch sympatická atlétka povzbudzovala dvojicu našich akvabel a tešila sa, že si konečne dožičí bryndzové halušky. (ju)