Dobojované, Nicolas Massu má zlatú dupľu. Po triumfe vo štvorhre spolu s Fernandom Gonzálezom zdolal vo finále dvojhry aj Američana Mardyho Fisha. Po setoch 6:3, 3:6, 2:6, 6:3, 6:4. FOTO - TASR/AP
Osemdesiat rokov čakalo Čile na zlatú olympijskú medailu a potom sa za jeden víkend dočkalo hneď dvoch. Obe vybojoval Nicolas Massú. Ako prvý tenista za posledných šestnásť rokov dokázal získať zlato vo dvojhre i vo štvorhre. Najprv v debli spolu s Fernandom Gonzalezom v štvorhodinovej bitke a päťsetovej dráme zdolal nemecký pár Schüttler, Kiefer a potom si vo finále singlu poradil s Američanom Mardym Fishom. Opäť v päťsetovej bitke.
To všetko v rozpätí necelých 23 hodín. Rozhodujúci fiftín v štvorhre, ktorú rozohrali v sobotu večer, dosiahli Čiľania v nedeľu o 2.37 h nadránom a záverečnú loptičku vo finále s Fishom premenil 32-ročný Massú v rovnaký deň krátko pred pol dvanástou večer tamojšieho času. Obdivuhodný výkon na hranici ľudských síl.
"Sám tomu nemôžem uveriť. Boli to dva najkrajšie dni môjho života," rozplýval sa štrnásty hráč svetového rebríčka. Plným menom Nicolas Alejandro Massú Frir. "Celý život som sníval o tom, že si raz zahrám na olympiáde. Už účasť by mi stačila, zlato bolo nádherným snom, ale že získam dve. Kto by to bol povedal. Teraz už môžem zomrieť," rozplýval sa Nicolas, ktorého do tenisových tajov v piatich rokoch zaúčal vo Viňa del Mar starý otec maďarského pôvodu Ladislao. Nicolas má medzinárodné korene, aj matka Sonia sa narodila v Maďarsku, otec Manuel, ktorý sa živí ako inžinier, je z Palestíny.
Olympijskú účasť si Nicolas splnil už v Sydney, kde niesol vlajku svojej krajiny, ale veľmi rýchlo sa s tenisovým turnajom lúčil. V prvom kole ešte stačil na Čecha Doseděla, no potom ho poslal domov Španiel Juan Carlos Ferrero. Ani v Aténach mu nikto nedával šance, veď na tvrdom povrchu nevyhral v tomto roku ani jeden turnaj. Čiľan však kráčal pavúkom dvojhry suverénne. Postupne vyradil Brazílčana Kuertena, Američana Spadeu, Rusa Andrejeva, Španiela Moyu a na záver dvoch Američanov. V semifinále aj premožiteľa nášho Hrbatého Denta.
"Na finále dvojhry som šiel unavený, veď som spal len štyri hodiny, ale dokázal som zlomiť bolesť i kŕče. Verím, že môj triumf ešte zdvihne záujem o tento šport. Hoci tenis je už teraz u nás rovnako populárny ako futbal," vravel šťastný Massú.
Čile bolo doslova vo vytržení. Z olympiády už mali dvanásť medailí, ale ani jednu zlatú. "Massú je aténsky veľký hrdina," hlása titulok najpredávanejšieho čílskeho denníka El Mercurio. Prezident krajiny Ricardo Lagos na jeho stránkach pripomína, že aj malá krajina ako Čile môže zásluhou tvrdej práce o odhodlania sláviť úspech.
Massúovo double postavilo juhoamerickú krajinu na nohy. Ospanlivú nedeľu na námestí v hlavnom meste Santiagu prebudilo skandovanie tisícky fanúšikov a hluk klaksónov automobilov, v letovisku Viňa del Mar nadšení krajania obkolesili Massúov dom a donútili Nicolasovu mamu mávať im dlhé minúty z balkóna.
V novodobej olympijskej histórii však nie je Massúovo double premiérové. Už na prvých Hrách v roku 1896 v Aténach sa to podarilo Britovi Johnovi Piusovi Bolandovi, o štyri roky v Paríži jeho krajanovi Hughovi Dohertymu a na nasledujúcich hrách v St. Louis domácemu Bealsovi Wrightovi. Od Antverp 1924 do Soulu 1988 tenis pod piatimi kruhmi chýbal.
RASTISLAV HRÍBIK
