BRATISLAVA - Slovenskí politici stále nemajú jasno, dokedy budú naši vojaci v Iraku. Sú tam pod poľským velením a práve poľský minister obrany Jerzy Szmajdzinski už naznačil, že chce vojakov stiahnuť, len čo sa vytvoria v Iraku spoľahlivé bezpečnostné štruktúry.

Hovorca slovenského ministerstva obrany Zenon Mikle povedal, že naša misia v Iraku nemá časový limit a je trochu iná ako poľská. "Zatiaľ je náš pobyt v Iraku dôležitý, odmínovávame, prinášame pokoj, Iračania nás tam chcú."

Uplynulých päť dní však v tábore našich vojakov v meste Hilla vládol najvyšší stupeň pohotovosti, znížili ho až včera. Do terénu stále nemôžu, takže neodmínovávajú. "V meste je zlá, napätá situácia a to ovplyvniť nedokážeme," hovorí veliteľ našej jednotky Anton Sládeček. Naši vojaci majú v práci istý sklz, ale podľa Sládečka sa dá dohnať.

Dnes budú o Iraku debatovať v parlamentnom výbore pre obranu a bezpečnosť a podľa predsedu výboru Roberta Kaliňáka (Smer) "nik z nás nie je za to, aby naši vojaci boli v Iraku čo len o deň dlhšie, ako je potrebné".

Analytik z bruselskej pobočky amerického výskumného strediska Tomáš Valášek upozorňuje, že politici vrátane našich či poľských sú dnes rukojemníkmi udalostí a nedokážu predvídať, kedy budú môcť dať príkaz na stiahnutie vojakov.

To pripúšťa aj Kaliňák, ktorý považuje za prvú podmienku skutočné, nielen formálne prebratie moci v krajine samotnými Iračanmi. Ale aj potom sa "termín odchodu dá klasifikovať iba udalosťami".

Člen výboru pre obranu a bezpečnosť Jozef Banáš (SDKÚ) hovorí, že v máji budúceho roka sa bude prehodnocovať mandát všetkých medzinárodných síl.

Vtedy sa má iracká vláda vyjadriť, "či dokáže zabezpečiť poriadok vlastnými silami, alebo bude potrebovať prítomnosť aspoň časti medzinárodných síl".

Banáš hovorí, že naša prítomnosť závisí nielen od situácie v Iraku, ale aj od postoja ostatných krajín, ktoré tam majú svoje jednotky. Ale oproti Poliakom sme "v špecifickom postavení, lebo oni tam majú bojové jednotky, my špeciálne odmínovacie jednotky".

Riaditeľ bruselskej pobočky americkej výskumnej organizácie Stredisko pre obranné informácie a bezpečnostný analytik Tomáš Valášek hovorí, že na termíny ukončenia vojenských misií v zahraničí si vojenskí plánovači dávajú pozor. Poučili sa napríklad v Bosne, keď tam prvýkrát vyslali mierovú misiu. "Bolo to v roku 1996 a mala ročný mandát. Sú tam, samozrejme, dodnes."

Podľa Valáška by radi redukovali svoje jednotky v Iraku aj Američania, ak by sa atmosféra upokojila. Podobné je to s Poliakmi. "Nezáleží na nich, kedy odídu. Záleží to na 99 percent od toho, ako bude v Iraku."

Nevylučuje, že slovenskí vojaci budú v Iraku ešte dlho, ale rovnako i nevylučuje aj rýchly odchod. "Je možné, že sa napríklad zajtra podarí v Nadžáfe veľký prielom a zlomia chrbtovú kosť opozície. Možno o dva týždne bude mať iracká vláda oveľa väčšiu kredibilitu ako dnes, možno do roka príde k pokojnému prechodu moci k ozajstnej irackej vláde. Ale je tiež možné, že sa situácia v Nadžáfe zhorší a bude sa tam ešte dva roky bojovať. Politici aj plánovači sú do istej miery rukojemníkmi udalostí," hovorí Valášek.

Podľa neho by tam naši mali ostať až do času, keď sa Irak upokojí.

Američania sa od svätyne v Nadžafe trochu stiahli

NADŽAF - Američania so svojimi spojencami včera pokračovali v Iraku v namáhavom boji s povstalcami, ktorí sa sústreďujú predovšetkým v Nadžafe. Proti bojovníkom zo Sadrových milícií v noci na včera použili aj najmodernejšiu a ťažkú techniku. Na situácii sa ale zmenilo málo - svätyňa plná radikálov odoláva a krajinu ďalej zmietajú politické atentáty a únosy. Včera napríklad v Husajnovom rodnom meste Tikrít zabili tureckého podnikateľa a dvoch Iračanov.

V Nadžafe sú americké tanky v tesnej blízkosti šíitskej svätyne, ale už nie tak blízko ako v nedeľu, keď sa k múrom chrámu priblížili až na 800 metrov. Počas noci zaútočilo na obrancov lietadlo AC-130. Podľa šíitských zdrojov bol zasiahnutý múr hrobky. Američania to popierajú.

Autor: RICHARD FILIPKO(čtk, r)