Čoraz viac aj olympijských sporov má konečnú na inštancii s názvom Športový arbitrážny dvor (TAS). Vznikol v roku 1983 na podnet a z financií Medzinárodného olympijského výboru so zámerom, aby riešil právne problémy športu a športovcov. Od roku 1993 je nezávislou inštitúciou, čo v tzv. parížskej konvencii spečatili šéfovia MOV, asociácií letných a zimných olympijských športov a asociácie národných olympijských výborov za prítomnosti francúzskeho ministra športu. Sídli vo švajčiarskom Lausanne, ale na základe uznania od tamojšej najvyššej súdnej moci pôsobí nezávisle. Od roku 1994 sa riadi vlastným arbitrážnym kódexom.
V roku 1986 posudzoval Športový arbitrážny dvor iba dva prípady, o desať rokov dvadsať, no vlani ich už bolo vyše sto. Iba približne 40 percent z nich sa týka dopingových káuz. Približne rovnaký podiel majú zmluvné spory.
Od Atlanty 1996 sa vždy dvanásť sudcov z 11 krajín plus predseda dvora sťahujú na mesiac na vysunuté pracovisko - do dejiska olympiády. Trojčlenné senáty tvoria tzv. ad hoc komory a riešia spory, ktoré vznikajú počas športových súťaží. Kým počas roka sa niektoré prípady čakajú celé mesiace, počas OH musia senáty vyriecť rozsudky do 24 hodín. Počet aténskych prípadov sa už blíži k desiatke.
Autor: mo
