Medzinárodná gymnastická federácia (FIG) priznala, že po zhliadnutí videa mal získať zlato Jang Tae-joung, ale výsledky zostávajú v platnosti, lebo federácia neuznáva záznam ako dôkaz. FOTO - ČTK/AP
Športový arbitrážny súd sa zrejme po aténskej olympiáde riadne zapotí, gymnasti priznali omyl, ale výsledky nemenia, vyhral Američan Hamm
Sľub rozhodcov posudzovať výkony spravodlivo je vážnou súčasťou protokolu otváracieho ceremoniálu olympiády.
Titul vo viacboji gymnastov mal v Aténach získať Kórejčan Jang Tae-joung a nie Američan Paul Hamm. Vo finálovej súťaži ho totiž rozhodcovia obrali o desatinu bodu, ktorá by mu stačila na prvenstvo. Rozhodcovský omyl priznalo vedenie Medzinárodnej gymnastickej federácie (FIG), ktoré v sobotu suspendovalo trojicu arbitrov, medzi nimi aj jedného Američana.
Gymnastická federácia uviedla: "Pravidlá FIG nedovoľujú zmeniť výsledky na základe protestu proti rozhodcom. Známky udelené v súťaži sa nemôžu dodatočne meniť." Kórejská výprava oznámila, že celý prípad posunie na Športový arbitrážny súd (CAS). Výrok hlodá podozrenie. Američan v prospech Američana: chyba či schválnosť?
Vodný slalom si neželá zmeny
Rovnaký postoj ako v prípade ázijského gymnastu možno očakávať aj v spornej penalizácii Michala Martikána, ktorého dve trestné sekundy stáli zlato.
Už v piatok večer sa zhovárali predstavitelia Slovenského olympijského výboru s prezidentom Svetovej kanoistickej federácie (ICF) Ulrichom Feldhoffom. "Nemec priznal, že chápe slovenské sklamanie. Zdôraznil však, že ICF sa bude držať svojich pravidiel, podľa ktorých videozáznam nie je dôkazovým materiálom. V poradí si neželá žiadne zmeny," povedal športový šéf našej výpravy v Aténach Vladimír Miller. Vedenie slovenskej výpravy tiež zvažuje posunúť prípad arbitrážnemu súdu.
Arbitráž sa "obvykle" výsledkami nezaoberá
Nemenovaný člen senátu CAS - arbitrážny súd v Aténach rieši prípady okamžite - povedal, že súd sa obvykle nezaoberá revíziou výsledkov. "Máme vymedzené i obmedzené právomoci. Odmietame vstupovať do diskusií o hodnotení športovcov okrem prípadov podplácania. V prípade, že sa kauza ocitne pred súdom, budeme sa ňou zaoberať."
Vo výpovedi je slovíčko "obvykle", čiže jestvuje aj neobvykle. A to arbitrážna komisia urobila v prípade nemeckých jazdcov v súťaži všestrannej spôsobilosti. Svetová jazdecká federácia (FEI) totiž uznáva videozáznam ako dôkazový materiál.
V jazdectve arbitráž rozhodla
Komisia usúdila, že rozhodcovia nemeckému tímu prepáčili predčasný štart Bettiny Hoyovej, za ktorý je 14 trestných bodov. Po revízii výsledkov arbitrážou prišlo družstvo Nemecka o prvenstvo (skončilo štvrté), vyhrali Francúzky. Hoyová klesla na deviatu priečku, zvíťazila Britka Lawová.
Prípad je úplne ojedinelou zmenou výsledkov. Či pôjde o precedens, ktorý dostane arbitráž do úzkych, ťažko momentálne odhadnúť. Medzinárodný olympijský výbor ponecháva jednotlivým svetovým športovým zväzom veľkú autonómiu, aj keď ide trebárs o sadzby za dopingové previnenia.
Video či nevideo?
O správnosti či nesprávnosti pravidiel, o používaní modernej techniky pri rozhodovaní možno viesť nekonečné diskusie. Kľúčovo: je šport až taká dôležitá ľudská činnosť, aby sa s pochopiteľným ľudským omylom (čo môže byť prípad Martikána) zaoberali súdy?
Dokázať úmysel je prakticky nemožné. Ak by hokej neakceptoval videozáznam, nemohol Čech Šindler vidieť gól Kanaďana Cartera vo finále MS 2003 vo švédskej bránke ani keby mal oči ako rys ostrovid. Až piaty či šiesty rozbor situácie ukázal, že puk bol pod telom brankára Tellqvista o centimetre za čiarou.
Futbal video neuznáva. Poznáme stovky prípadov sporných gólov. Maradonovu ruku, Hurstov gól od brvna na čiaru (či za ňu?), ktorý rozhodol o anglickom titule majstrov sveta 1966.
Kde berú rozhodcovia istotu?
Principiálne by asi malo platiť, že pokiaľ si rozhodca nie je úplne istý, nemal by gól uznať. Viaceré prípady naznačujú, že arbiter nevidí, ale chce vidieť. Mohli sa futbaloví rozhodcovia na posledných MS trikrát po sebe zmýliť akurát v prospech domácich Juhokórejčanov?
To môže byť prípad Martikánovho ťuku. Ak sto ráz opakovaný televízny záznam neukázal chybu slovenského pretekára (podľa pohybu bránky sa mohli azda niektorí domnievať, že dotyk bol), ťažko možno predpokladať, že ju rozhodcovia z brehu neomylne zbadali. Vodný slalom neuznáva dôkazové video. Navyše, arbitri môžu svoj definitívny verdikt medzi sebou konzultovať.
Krasokorčuliarsky prielom
Krasokorčuľovanie donedávna tiež neuznávalo video. Dnes je neodmysliteľnou pomôckou rozhodcu. Muselo však prísť k vážnej situácii. V Salt Lake City si de facto diváci a médiá vymohli revíziu výsledkov v kategórii športových dvojíc. Korčuliarska federácia (ISU) vyriešila problém šalamúnsky. Udelila zlaté medaily nielen jediným pôvodným víťazom Rusom Berežnej so Sicharulidzem, ale tiež verejnou mienkou forsírovaným Kanaďanom Saleovej s Pelletierom.
Rezultát bol napokon spravodlivý, lebo sa dokázalo (a ešte sa stále v širšom dokazuje, v prípade fungovala aj FBI), že francúzskej rozhodkyni Marii-Reine Gougneovej núkali úplatok, aby naopak Rusi niečo v známkach prihodili francúzskemu tanečnému páru Anissinovej s Peizeratom. Kauza zapríčinila úplnú revolúciu v rozhodovaní.
Aj exaktná atletika má problémy
Bez rozhodcovských škandálov sa nezaobišli ani takzvané čisté športy. Dodatočné udeľovanie trestov v chôdzi takmer tejto disciplíne zlomilo krk, chceli ju vylúčiť z olympiády. V Sydney si Bernardo Segura veselo telefonoval s mexickým prezidentom, ktorý mu blahoželal k triumfu, keď mu oznámili diskvalifikáciu. Domácu Austrálčanku Savilleovú stopli 140 m pred cieľom. Trénerovi Weigelovi poznamenala: "Teraz mi chýba pištoľ, aby som sa zastrelila."
Na OH 1996 v Atlante dosiahli Američanka Deversová a Jamajčanka Otteyová zhodný čas 10,94 s. Výrok ex aequo neexistoval, tisíciny boli pomocným ukazovateľom. Faktom je, že cieľovú kameru preťali skôr vlasy Deversovej v predklone, ale pravidlá hovoria o tele.
Litera a duch
Na majstrovstvách sveta 1995 diskvalifikovali Američanku Torrenceová na dvojstovke, lebo na konci zákruty sa päť ráz zľahka dotkla zvnútra čiary, čo bolo (i nebolo) možné kvalifikovať ako vstup do cudzej dráhy. Trať si iste neskrátila, v cieli bola tak výrazne prvá pred Otteyvou, že tento "priestupok" iste výsledok neovplyvnil.
Mutolová spravila to isté dokonca v semifinále a iba raz (keď sa 800 m ešte beží v dráhach), a tiež ju "sekli." Drummonda, ktorý v Edmontone dobiehal v štafete 4 x 100 m na odovzdávku s natrhnutým svalom, nechali pri tom istom priestupku na pokoji. Briti protestovali, napokon sťažnosť grandsky stiahli. Každé športové pravidlo, ba aj oveľa dôležitejšie zákony, majú svoju literu i ducha. Pri športe je citlivé dodržovanie toho druhého zrejme férovejšie.
Skúsme si položiť tri otázky na záver. Bez snahy, že sa niekedy nájde objektívna odpoveď. Ak futbalový rozhodca prižmúri oči a surový zákrok dva centimetre pred šestnástkou, ktorý pravdepodobne zabráni gólu, vtiahne na pokutový kop, poruší literu pravidiel. A iný rozhodca posúdi pravdepodobne neúmyselnú ruku v nič neznamenajúcej situáciu v rohu šestnástky ako pokutový kop, literu dodrží. Kde je pravda? Iba taká, že dokonalé pravidla, ba ani zákony neexistujú.
Ako by nás tešilo Martikánovo zlato, ak by o ňom rozhodla arbitráž trebárs o sedem rokov? Koľko by mal športový súd práce, keby musel riešiť každý sporný prípad na základe videa trebárs v tenise, v ktorom ide o veľké peniaze? Na olympiáde nejde oficiálne o žiadne, náš olympijský výbor vyhlásil, že z tohto hľadiska sa bude na Martikána pozerať ako na víťaza. Je to však kľúčová otázka olympijského triumfu?
Kanaďanov Jamie Saleovú a Davida Pelletiera postavil na zlatý stupeň po boku Rusov Jeleny Berežnej a Antona Sicharulidzeho na ZOH v Salt Lake City "hlas ľudu".
FOTO - archív
