Starý kontinent má za rekordérku tridsiatničku Francúzku Arronovú, ktorá sa narodila v Karibiku (Guadeloupe). Odtiaľ pochádza aj 44-ročná Otteyová (Jamajka), snívajúca na siedmej olympiáde, prvej v slovinskom drese, po deviatej medaile, označovaná za "tromf pre sentimentálnych". A bola tu ešte 37-ročná Američanka Deversová, ktorej sa po Edwardsovej diskvalifikácii za doping núkala šanca stať sa prvou trojnásobnou víťazkou stovky v olympijskej histórii.
Všetky tri však vypadli skôr, ako sa rozhodovalo o medailách.
Finále stovky vyhrala tá, ktorá v Aténach prvý raz v živote bežala pod 11 sekúnd. Ale trikrát po sebe. Julia Nesterenková.
"Pred touto sezónou som kompletne všetko zmenila - okrem trénera. Tréningové metódy, fyzioterapeuta, dokonca aj strechu nad hlavou. S manželom Dmitrijom sme sa od jeho mamy presťahovali do vlastného bytu," vravela tichým hlasom 25-ročná rodáčka z Brestu. "A hlavne - celý rok som trénovala s vedomím, že ma čaká olympiáda."
Semifinále zabehla za 10,92, finále o stotinu pomalšie a senzácia bola na svete. (mo)
2004 Julia Nesterenková
Dvadsaťpäťročná rodáčka z Brestu sa po 24 rokoch od triumfu Ľudmily Kondratevovej v Moskve (kde však neštartovali Američanky) stala prvou víťazkou bielej pleti v najkratšom šprinte na OH. Pomerne neznáma pretekárka na seba prvý raz vážnejšie upozornila na marcových halových MS v Budapešti, kde skončila tretia na 60 m. V letnej sezóne vyhrala stovku na mítingu EAA v Rethymne, na Zlatej lige v Ríme a na mítingoch IAAF Super Grand Prix v Gatesheade a Iráklione.
2000 Marion Jonesová
Do Sydney cestovala so želaním vybojovať päť zlatých medailí, napokon sa jej podarilo uspieť trikrát (100 m, 200 m, 4x400 m). Okrem toho získala aj dve bronzové (diaľka a štafeta 4x100 m). V poslednom čase jej meno figuruje v súvislosti s vyšetrovaním dopingovej aféry Balco. Šancu na obhajobu titulu stratila na americkej kvalifikácii, keď sa jej nepodarilo dostať medzi tri najlepšie šprintérky svojej krajiny.
1992 a 1996 Gail Deversová
Jeden z najinšpiratívnejších olympijských príbehov začala v roku 1988 v Soule, kde vypadla v semifinále. Potom sa jej zdravotný stav začal rapídne zhoršovať a diagnostikovali je Gravesovu chorobu. Lekári odporúčali amputáciu oboch dolných končatín, Deversová sa však nevzdala a napokon sa vrátila na dráhu v roku 1991, aby krátko nato zvíťazila v ženskom šprinte na OH v Barcelone. To si zopakovala aj o štyri roky neskôr v Atlante. Aténskych 100 m sa pre ňu skončilo v semifinále, väčšie šance má však na 100 m prekážok, hoci v tejto disciplíne dosiaľ nezískala ešte žiadnu olympijskú medailu.
1988 Florence Joynerová Griffithová
Po zisku striebra na 200 m v roku 1984 sa úmerne s dĺžkou nechtov na jej ľavej ruke predlžovali aj dosahované časy, rozlúčila sa teda s atletikou a začala pracovať na plný úväzok v banke. Extravagantná žena šokovala celý svet po svojom návrate. Na americkej kvalifikácii v roku 1988 v Indianapolise bežala počas dvoch dní štyri razy rýchlejšie, ako bol dovtedy platný svetový rekord na 100 m. Ďalší šok pripravila nedobrovoľne o desať rokov neskôr: 21. septembra 1998 zomrela v spánku na zlyhanie srdca. Mala vtedy len 38 rokov.
1984 Evelyn Ashfordová
Už na strednej škole bola taká rýchla, že súťažila za čisto chlapčenské družstvo svojej školy. Neskôr sa stala jednou z prvých žien, ktorá získala atletické štipendium na univerzite. Veľké šance na zisk zlata sa jej dávali už na OH 1980 v Moskve, pre bojkot sa na nich však nemohla zúčastniť. Víťazstvo v Los Angeles dosiahla aj napriek ťažkostiam so svalovým zranením z predošlého roka. V roku 1984 utvorila aj svetový rekord na 100 metrov (10,76).
Míľniky behu na 100 m
11.0 W. Tyusová (USA) - 15. 10. 1968 Mexico City (ručne)
11.0 E.Glesková (ČSSR) - 1. 7. 1972 Budapešť (ručne)
10.9 R. Stecherová (NDR) - 7. 6. 1973 Ostrava (ručne)
10.88 M. Oelsnerová-Göhrová (NDR) - 1. 7. 1977 Drážďany
10.87 Ľ. Kondratevová (ZSSR) - 3. 6. 1980 Leningrad
10.81 M. Göhrová (NDR) - 8. 6. 1983 Berlin
10.79 E. Ashfordová (USA) - 3. 7. 1983 Air Force Academy
10.76 E. Ashfordová (USA) - 22. 8. 1984 Zürich
10.49 F. Griffithová-Joynerová (USA) - 16. 7. 1988 Indianapolis
