Predstavitelia troch prúdov v SMK. Predseda SMK Béla Bugár (vľavo) pôvodne viedol kresťanskú MKDH, Miklós Duray (v strede) Spolužitie, ktoré malo nacionalistické črty, László Nagy bol predsedom najmenšej, ale vplyvnej liberálnej MOS. FOTO - ARCHÍV SME
BRATISLAVA - SMK nie je nacionalistickou stranou a je otvorená aj Slovákom, hovoria predstavitelia strany. Hoci väčšina členov strany je maďarskej národnosti, podľa poslanca Lászlóa Nagya nič "v stanovách a ani v programe nenaznačuje, že SMK je strana iba pre Maďarov žijúcich na Slovensku".
V uplynulých dňoch však SMK počúvala výčitky o nacionalizme po vyjadreniach Miklósa Duraya, ktorý kritizoval materskú SMK, že nemá program na dosiahnutie autonómie.
Šéf poslaneckého klubu SMK Gyula Bárdos povedal, že Durayove výroky o autonómii sú vytrhnuté z kontextu. Nagy považuje Durayove názory za legitímne, ale "druhá vec je, že či ten názor a spôsob prezentácie je užitočný a zodpovedá záujmom SMK".
SMK vznikla v roku 1998 spojením troch strán - kresťanského MKDH, liberálnej MOS a národno-konzervatívnehho Spolužitia. Prinútil ich k tomu Mečiarov volebný zákon, ktorý rušil zmysel vytvárania koalícií.
V strane naďalej existujú rôzne názorové prúdy, ale Bárdos povedal, že strana sa neriadi autoritatívne a každý môže povedať svoj názor. "Že sa problémy veľmi navonok nedostávajú, svedčí o fungujúcej vnútrostraníckej demokracii," dodal.
Jeho kolega Nagy povedal, že strana nepresadzuje žiadne extrémne názory a "pravý stred je v SMK dosť široký".
Fakt, že SMK má prívržencov najmä medzi občanmi maďarskej národnosti, vnímajú jej predstavitelia ako dôsledok programovej ponuky. "Žiaľ, žiadna iná strana neposkytuje programové ciele pre národnostné menšiny," dodal Nagy.
Bárdos však upozornil, že prieskumy verejnej mienky jasne svedčia o tom, že SMK "má viac percent, ako je Maďarov na Slovensku".
Politológ: SMK nie je dostatočne otvorená
BRATISLAVA - SMK nie je dostatočne otvorenou stranou, myslí si politológ Grigorij Mesežnikov.
"Prejavuje sa to aj tým, aký priestor dostávajú Slováci na kandidačnej listine, ale aj posilnením nacionálnej rétoriky u niektorých predstaviteľov SMK," povedal.
Napriek tomu nepovažuje Mesežnikov SMK za nacionalistickú stranu: "Rozhodne to nie je strana porovnateľná s nacionalistickými stranami na Slovensku alebo v zahraničí."
Prítomnosť predstaviteľov viacerých názorových prúdov v SMK podľa Mesežnikova vyplýva nielen z Mečiarovej novely volebného zákona, ale aj z faktu, že spoločná reprezentácia záujmov maďarskej národnostnej menšiny je silnejším faktorom ako ideologické rozdiely.
Agenda SMK sa však po vstupe do Európskej únie môže meniť, lebo menšinové práva už nebudú tak výrazne politickou témou. Podľa Mesežnikova by sa SMK mohla profilovať napríklad ako regionálna strana a získať tak väčšiu podporu slovenských voličov.
Politológ poznamenal, že aj v únii, kde sú stranícke systémy vyvinutejšie, existujú regionálne strany a strany obhajujúce záujmy menšín. SMK na Slovensku preto nie je výnimkou.
Autor: sp
