BRATISLAVA - Minister školstva Martin Fronc sa pridal na stranu školských odborov, ktoré žiadajú, aby aj po fiškálnej decentralizácii zostali školy ešte istý čas v kompetencii štátu a nie obcí. "Teraz je čas reforiem, ktorý prináša aj mnohé problémy, aj zneistenie ľudí, trošku aj chaos," zdôvodnil svoj postoj minister Fronc v sobotu v diskusnej relácii Slovenského rozhlasu.
Fronc dodal, že s požiadavkou odborov musí súhlasiť aj Združenie miest a obcí Slovenska. Podpredseda ZMOS a primátor Turčianskych Teplíc Jozef Turčányi svoj súhlas síce vyslovil, ale predseda ZMOS Michal Sýkora pre SME povedal, že na takéto dočasné riešenia nevidí dôvod.
Na jeseň bude parlament debatovať o fiškálnej decentralizácii a podľa Sýkoru sa treba sústrediť na to, aby obce dostali viac peňazí, než ponúka vládny návrh zákona. Tie by potom mohli použiť aj na školstvo.
Aj autor decentralizácie Viktor Nižňanský povedal, že "spätné poštátňovanie" by bolo v rozpore s reformou, ktorá sa už roky uskutočňuje. Postupovať podľa neho treba opačne - dať obciam ešte väčšie kompetencie.
Navyše, štát by podľa Nižňanského dostal škôlky a školy späť po tom, čo obce urobili nepopulárne opatrenia a zracionalizovali ich sieť. Od septembra by malo zaniknúť asi 120 základných a stredných škôl a škôlok, z dnešného počtu asi 6300.
Dnes to funguje tak, že základné a stredné školy spravujú obce, ale peniaze dostávajú cez krajské školské úrady od ministerstva školstva podľa počtu žiakov. Hovorí sa tomu, že školy majú obce v prenesenej kompetencii.
Od budúceho roka by však mali byť materské a základné umelecké školy v originálnej kompetencii obcí. Znamená to, že by ich financovali úplne samy zo svojich rozpočtov - z podielových daní.
Odborári však navrhli, aby aj tieto školy zostali v tom istom systéme ako ostatné.
"Vyrieši sa tak neprehľadný tok financií a odstránia sa zmätky v prípade združených škôl, keď časť školy - materská škôlka je originálnou a časť - základná škola je prenesenou kompetenciou," vysvetlil Ján Gašperan, šéf Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy.
Odborári sa tiež obávajú, že tam, kde budú mať obce nižšie výnosy z podielových daní, budú umelecké školy rušiť. To hovorili už učitelia základných umeleckých škôl, ktorí v júni zorganizovali protestnú akciu proti ich likvidácii.
Primátor Turčányi síce tvrdí, že obce a mestá vnímajú školstvo ako svoju originálnu kompetenciu, ale na prechodné obdobie, do "utrasenia" fiškálnej decentralizácie a reformných zákonov by súhlasili so zotrvaním v pôvodnom systéme. Obáva sa totiž, že pri nedostatku peňazí by boli mestá nútené meniť obecné školy na spoločnosti s ručením obmedzeným. "Môže vyjsť akýsi džin z fľaše, ktorý dostane celé školstvo na súkromnú bázu," povedal.
Riaditeľ základnej školy na Lachovej ulici v Bratislave Gustav Nagy hovorí, že je jedno, kto má školy v kompetencii, dôležitý je balík peňazí, ktoré na ne uvoľní ministerstvo. On si mohol minulý rok po siedmich rokoch dovoliť kúpiť školské pomôcky a opraviť strechu preto, lebo starosta uvoľnil na školu peniaze z obecného rozpočtu. "Asi by to však nerobil každoročne, keby bola škola štátna," povedal.
V Košickom kraji majú na školách dlh za 2,4 milióna
KOŠICE - Vyše 2,4 milióna korún dosiahli ku koncu júna dlhy škôl a školských zariadení v pôsobnosti Krajského školského úradu Košice. Henrieta Behinová z úradu povedala, že tohtoročný celkový rozpočet na školstvo v kraji 517,8 je milióna korún bez valorizácie.
Krajský školský úrad je zriaďovateľom 39 špeciálnych škôl a školských zariadení, vrátane detských domovov. Je zriaďovateľom aj dvoch bilingválnych gymnázií v Košiciach a riadi aj 12 pedagogicko-psychologických poradní. Úrad dal návrh na zrušenie jedného zariadenia.
Autor: haj
