BRATISLAVA – Mnohé krajiny slušne zarábajú – na kongresoch rôznych druhov. Slovensko je však z konkurencie kongresového turizmu v Európe, o svete ani nehovoriac, celkom vynechané. „U nás sa medzinárodné kongresové podujatia konajú skôr výnimočne,“ hovorí odborník na cestovný ruch Ján Orieška.
Dôvodov nášho zaostávania je viac. Slabá prezentácia Slovenska vo svete, do istého času to bol aj spochybnený imidž krajiny, málo vhodných kongresových priestorov a nie vždy spoľahlivé služby.
Podľa Oriešku organizátori podujatí nemajú na Slovensku dostatočný výber hotelov a sál so špičkovým technickým vybavením, problematická je i dopravná dostupnosť, a to aj napriek tomu, že Slovensko leží geograficky v srdci Európy.
V Európe si ako centrum kongresov udržiava výnimočné postavenie Viedeň. V posledných rokoch sa vyšvihla na prvú priečku v počte zorganizovaných medzinárodných podujatí. Každý ôsmy až deviaty návštevník, ktorý prenocuje v Rakúsku, je kongresovým delegátom. Tento typ turizmu tam ročne zamestnáva 13-tisíc ľudí.
Veľký posun zaznamenávajú aj hlavné mestá okolitých postkomunistických štátov. Napríklad Budapešť sa v množstve kongresov posunula za dva roky (1997– 1999) z trinásteho na štvrté miesto v Európe.
Stabilný kongresový imidž si udržiava aj Praha alebo Varšava. Podľa medzinárodných štatistík nárast v kongresovom turizme je v našom regióne najviditeľnejší v Maďarsku, Poľsku, Chorvátsku a Slovinsku. Slovensko v tomto rebríčku nie je. (ru)
