Včely pri návrate do úľa. FOTO - ARCHÍVSpýtali ste saKúpil som vysokoteľnú jalovicu, ktorá sa po týždni otelila a porodila mŕtve teliatko. V prvých dňoch sa dala ľahko dojiť, ale neskôr zostala nepokojná. Počas dojenia vždy musí niekto stáť pri jej hlave, inakšie prešľapuje, kope a niekedy ani nepustí mlieko. Čo je príčinou tohto správania?
D. M., Čaklov
V prvom rade treba pripomenúť, že zmena prostredia sa vzhľadom na fyziologický stav zvieraťa neuskutočnila vo vhodnom čase. Predpokladáme, že s kravou zaobchádzate bez zbytočného hluku a stresov. Určite je veľmi vnímavá a citlivá na ľudí, ale jej správanie môže byť aj dôsledkom nešetrného vydájania. Odporúčame vám preto pred dojením vemeno umyť vlažnou vodou, vyutierať ho a ruky si natrieť mastným krémom alebo bravčovou masťou. Dojiť treba celou rukou, nielen dvoma prstami ako je to zaužívané pri prvôstkach, ktoré majú krátke struky. Krave poskytnite optimálne zostavenú kŕmnu dávku, aby dávala čo najviac mlieka. Počas dojenia jej predkladajte najchutnejšie krmivo alebo šrotový nápoj.
Ak sa správanie zvieraťa nezmení ani po takomto prístupe, pravdepodobne ide o zlozvyk z predošlej maštale, ktorý sa teraz prejavuje pri dojení. V takom prípade sa odporúča založiť krave počas dojenia na ľavú prednú nohu za sponkou puto z povrazu, ktorý jej prehodíme cez chrbát na pravú stranu. Tam sa postaví druhá osoba, ktorá povraz mierne napína smerom nadol a dojnicu pozoruje. Keď sa chystá kopnúť, povraz prudko potiahne nadol. Po častejšom zopakovaní uvedeného postupu a pri vľúdnom zaobchádzaní stačí neskôr len prehodiť povraz krave cez chrbát, aby pri dojení pokojne stála. Po druhom otelení zvyčajne už takéto problémy nebývajú.
Ing. PETER ORSZÁG
Pre včelárov "Nie sú štatisticky preukazné rozdiely v medovej produkcii včelstiev s jednoročnými, dvojročnými, trojročnými a štvorročnými včelími matkami za predpokladu, že už po prvom produkčnom roku sa zo včelstiev vymenia včelie matky s nízkou úžitkovosťou."
(Z vedeckého príspevku Ing. Valenta Čavojského, CSc. z roku 1982)
Prevažná časť včelárov sa odchovom včelích matiek nezaoberá. Včelstvá ponechávajú svojmu osudu s tým, že staré matky si vymenia samy. Keď matka neočakávane "vypadne" zo včelstva, včely v pude sebazáchovy stavajú náhradné materské bunky a môžu odchovať náhradné matky. Ich hodnota však býva spravidla nižšia. Ak včelstvo vymení matku vo vhodnom čase, môže to dopadnúť dobre. Horšia situácia vzniká vtedy, ak matku vymieňa skoro na jar alebo neskoro v jeseni.
Ak včelárom záleží na tom, aby ich včelstvá využili zdroje znášky, nespoliehajú sa na tichú výmenu matky. Buď si včelie matky odchovajú sami, alebo si ich kúpia od producentov. Je v záujme včelára plánovite nahrádzať staré alebo nevýkonné matky vo včelstvách mladými, už kladúcimi matkami. Okrem toho možno výmenou odstrániť aj nadmernú útočnosť či rojivosť včelstiev (aj keď problém rojivosti treba posudzovať z viacerých hľadísk).
Nákup včelích matiek je len prvým krokom, ďalším je spôsob ich pridávania do včelstva. Najnižšie straty v tomto procese bývajú pri spôsobe výmeny. Pôvodná matka sa zo včelstva vyberie a pomocou pridávacej klietky sa doň pridá mladá oplodnená matka. Najväčšie škody pri pridávaní včelích matiek zaznamenávajú chovatelia vo včelstvách, v ktorých už došlo z akejkoľvek príčiny k strate včelej matky. Paradoxne platí, že čím dlhšie je včelstvo bez matky, tým ťažšie sa mu pridáva nová včelia matka. Dlhá neprítomnosť matky vo včelstve sa prejaví aj zhoršením kondičného stavu včelstva, čo môže viesť až k jeho zániku. Zo strany včelárov je preto prezieravé, ak si výmenu včelích matiek každý rok plánujú a dostatočne vopred ich objednajú u dodávateľa včelích matiek. Vyhnú sa tak problémom s pridávaním matiek do bezmatkových včelstiev.
(zeta)
