Jedným z činiteľov podporujúcim tieto poškodenia je hnedá bakterióza hlúbovín (Xanthomonas campestris). Sú to baktérie, ktoré sú schopné napádať rastliny kapustovín vo všetkých štádiách ich vývinu. Z burín napádajú najmä pastiersku kapsičku obyčajnú. Choré semenáčiky hlúbovín majú svetložlté sfarbenie klíčnych lístkov a obyčajne hynú. Tie čo prežijú, rastú slabšie a sú pokrútené. Starším rastlinám po vysadení sa postupne medzi žilnatinou tvoria vodnaté škvrny. Neskôr listy žltnú, najčastejšie od okrajov, a ich žilnatina černie. V neskoršom štádiu sa tieto prejavy síce strácajú, ale na priereze listov možno nájsť sčerneté cievne zväzky. Skoro napadnuté rastliny buď hynú alebo sú brzdené v raste.

Baktérie spôsobujúce toto ochorenie sa prenášajú semenami a sú schopné prezimovať aj na rastlinných zvyškoch v pôde. Keďže vnikajú do rastliny hydatódami (vodné póry na okraji listov), v čase vegetácie sa rozširujú dažďom. Choroba sa vyskytuje v suchých ako aj vo vlhkých rokoch, hlavne však pri náhlom striedaní veľmi teplého a vlhkého počasia. K rýchlemu šíreniu prispieva vysoká teplota (nad 25 oC) a rovnomerná vlhkosť. Najčastejšou bránou vstupu do rastlín sú mechanické poškodenia, ktoré vznikajú pri obrábaní alebo pri nesprávnej a nepravidelnej zálievke. Vtedy sa vytvárajú veľké trhliny na pokožke rastlín. Kritickým obdobím vzniku prvotných infekcií sú vysoké teploty krátko po vysadení sadeníc, kedy v kombinácii s nevyhnutnou zálievkou ľahko dochádza k nebadateľnému praskaniu pletív.

Ďalším patogénom vnikajúcim cez poranenú pokožku sú baktérie rodu Erwinia. Spôsobujú druhotné poškodenia, ktoré sa prejavujú premenou vnútorného obsahu (najmä kalerábov) na kašovitú hmotu nepríjemného zápachu, čím je celá rastlina úplne zničená. Veľké napadnutie uvedenými druhmi baktérií spôsobuje straty na úrode, pričom sa výrazne znižuje skladovateľnosť, najmä kalerábov.

Najlepšou prevenciou proti uvedeným chorobám je správne striedanie plodín. Pri objavení sa choroby prestaneme na postihnutých pozemkoch kapustovú zeleninu, ale aj repu a koreňovú zeleninu, pestovať, a to aspoň počas 3 až 5 rokov. Dôležité je i dostatočné hnojenie draslíkom, šetrný zber, pozberové triedenie a skladovanie pri teplotách do 4 oC. Všetky pozberové zvyšky treba dôkladne a čo najhlbšie zapraviť do pôdy, čím sa značne obmedzí množstvo prezimovaných baktérií. Do pôdy vysievame semená pochádzajúce zo zdravých porastov, prípadne ich dezinfikujeme 25 minút vo vode teplej 50 oC. V skleníkoch sa odporúča zamorenú zeminu preparovať. Šírenie baktérií Xanthomonas campestris v poraste možno mierne spomaliť postrekom meďnatými prípravkami.

Ing. STANISLAV BAROK,

ÚKSÚP-OOR