ILUSTRAČNÉ FOTO - ARCHÍV
Internetových čitateľov sme sa spýtali: Aké sú vaše skúsenosti? Je chatovanie užitočná, neškodná zábava, alebo ste sa stretli s nejakým prípadom ohrozenia detí? Majú deti aj v takýchto prípadoch nárok na súkromie?
Matka si asi neverí, že svoju dcéru vychovala dobre, že ju poučila vo veciach sexuality, asi jej nevysvetlila, kto je pedofil a aké nebezpečenstvá dcére hrozia. Plánuje svoje dieťa monitorovať 24 hodín denne do jej osemnástych narodenín alebo aj dlhšie? Samozrejme, nech si nerobí ilúzie, že na chate sa decká rozprávajú o matematike. Je to plné sexu, mladé žabky sa hrajú na ostrieľané sexice a skúšajú, čo to urobí s druhou stranou. Ale vždy je lepšie, keď ostane len pri písanom texte, ako keby sa túlala kdesi po špinavých uliciach s čudnou partiou. Chat je pre mnohých ľudí návykový, drží ich dlhý čas, ale časom sa z jeho vplyvu dostanú a presedlajú na inú zábavu. Dievča si časom uvedomí, že ide o pretvárku, zabíjanie času a neskôr aj nudu. Pokoj, dôveru, prípadne nenásilný rozhovor, ale nie zakazovať a kontrolovať. Mame by sa tiež nepáčilo, keby jej niekto večne stál za chrbtom. Prečo rodičia zabúdajú, že aj oni mali -násť?
*
Normálny rodič v normálnej rodine má prehľad, s kým sa jeho dvanásťročná dcéra priatelí a má na to istý vplyv. Na anonymnom chate nevie, či si náhodou nepíše so štyridsaťročným manipulátorom, ktorý ju oblbuje, ťahá z nej rôzne intimity a môže byť potenciálnym ohrozením pre celú rodinu.
*
Mám sesternicu v približne rovnakom veku ako spomínané dieťa. Chat má zakázaný a jej rodičia nemajú žiadne mindráky z neliberálneho prístupu k výchove. Napodiv je dievča schopné tento zákaz akceptovať. Chcú mať dcéru psychicky zdravú a názory cudzích ľudí, ktorí do ich dieťaťa citovo ani finančne nikdy neinvestovali, ich nezaujímajú. Týmto jednoduchým spôsobom odbúrali ťahanice okolo kontroly nekontrolovateľného. Želajú si poznať základné údaje o každom človeku, s ktorým dcéra pravidelne komunikuje, a vidieť jeho tvár. Pritom dieťa bez problémov zvláda e-maily a píše si cez messenger s kamarátmi - vzdialenými príbuznými z Británie a Japonska. Sú to však ľudia, ktorých pozná naživo ona aj jej rodičia. Napriek tomu občas nenápadne skontrolujú, o čom je reč, a určite nemajú zlý pocit, že robia niečo, čo škodí zdravému vývoju ich neplnoletej dcéry.
*
Ja by som svojmu dieťaťu nenápadne nainštaloval keylogger, program, ktorý zaznamenáva všetko, čo sa napíše na klávesnici. Mnohí si pomyslia, či ho chcem kontrolovať 24 hodín denne v jednom kuse, ale uvedomte si, že internet má veľmi ďaleko od skutočného sveta a dieťaťu tu toho hrozí oveľa viac, aj keď nemôže byť napríklad unesené alebo prepadnuté. Internet je moje živobytie a môj koníček, ale myslím si, že dieťa potrebuje byť s kamarátmi, a nie chatovať celé večery. Keď bude mať 15 - 16, nech si chatuje, s kým chce a o čom chce.
*
Mám 15 rokov a som chalan. Hry som hrával od piatich rokov. Čo sa týka keyloggera, tak to nevidím ako najlepšie riešenie, také veci som vedel odrovnať v jedenástich. Dosť ma nahnevalo, keď som našiel na svojom PC nainštalovaný keylogger. Hneď na druhý deň som ho dal preč. Podľa mňa si každý zaslúži súkromie. Keylogger vedia z mojej triedy odrovnať minimálne dvadsiati , teda tri štvrtiny triedy, aj keď je pravda, že dievčatá v tejto oblasti nie sú až také dobré. Vytvoril som vlastný keylogger (na fotrovcov) a program, ktorý kliknutím jedného tlačidla skryje všetky okná (v prípade nečakaného príchodu rodičov). Takže rodičia mi na "kompe" nič nezakazujú, pretože moje vedomosti sú oveľa väčšie.
*
Dvanásťročné dieťa má dosť rozumu, takže vo väčšine prípadov by stačilo si s ním pohovoriť a upozorniť ho na nástrahy. A už podľa toho, ako vážne by to bralo, by mohla matka zvažovať ďalšie kroky, ako napríklad sledovanie. Ale nie tak, aby dieťa o tom nevedelo, to by sa matke len vypomstilo.
*
Pedofili a asociáli tu vždy boli a budú. Je dosť bežné, že sa nachádzajú na internete, v parkoch, na verejných toaletách a podobne, ale pokiaľ viem, tak 80 percent sexuálnych zneužití detí spácha človek, ktorého dieťa pozná - je to bližší či vzdialenejší príbuzný, rodinný priateľ, zamestnanec školy a podobne.
*
Som toho názoru, že zákazom chatovania dvanásťročné dieťa neprichádza o nejaké zásadné zručnosti, ktoré by mohli ovplyvniť jeho počítačovú gramotnosť alebo sociabilitu. Chaty tu budú aj o päť-šesť rokov, keď bude psychicky zrelšie a dokáže posúdiť, ktoré témy sú pre anonymný chat vhodné a ktoré by nemalo kvôli vlastnej dôstojnosti a bezpečiu pretriasať pred neznámymi ľuďmi.
*
To je také ťažké zobrať si dcéru bokom a povedať jej, pozri, chodíš na chaty, nechcem ti to kontrolovať, aj keby som mohol a vedel to spraviť tak, že to nezistíš. Ale na oplátku od teba chcem, aby si si dávala pozor, čo tam komu povieš, s nikým si nedohadovala osobné stretnutie a podobne. Mám sestru v podobnom veku a tiež sedí za internetom dosť často, ale nikdy som našej mame nedovolil, aby jej čítala mejly. Vidím, koľko má sestra rozumu a viem, že je vychovaná dobre.
