V petržalskom paneláku, kde bývajú Hochschornerovci, vedeli všetci - od detí po starých rodičov, že Hochšíci donesú z olympiády zlato. Tí, ktorí boli doma, pozerali televízor, ostatní sa to dozvedeli z rádia. "Máme radosť, veď sú to susedia," povedal sused Vaškovič, ktorý im pred štyrmi rokmi pripravil privítanie. Pred barakom hrala vtedy dychovka, rozdával sa šampus. Obyvatelia domu sa s olympijskými víťazmi fotografovali, na dome boli slovenské zástavy.
"Aj tento rok niečo bude, len sa musíme stretnúť a dohodnúť sa," dohadovali sa medzi sebou. Priatelia z domu hovoria o mladých slalomároch, že sa od prvého zlata na olympiáde nezmenili, "stále sú dobrí kamaráti a vôbec nespyšneli". Výhru v Aténach im úprimne prajú. "Niektorí ani dnes nevedia, že Hochschornerovci majú zlato z olympiády, ale keď už majú druhé, tak si ich každý bude pamätať," tvrdia.
Sestra Eva Hochschornerová videla víťazstvo bratov u priateľov v Prahe. "Vedeli sme, že sú favoritmi, no mohli dostať trestné sekundy, človek nikdy nevie." Podľa nej prvú jazdu zvládli výborne, zbytočne sa neponáhľali a nerobili chyby. V druhej jazde urobili chybu a stálo ich to asi päť sekúnd, ale "ináč to bolo skvelé". Na privítanie by chcela bratom upiecť tortu, vraj sa uvidí, čo stihne za jeden deň pripraviť. Mama Hochschornerová držala palce synom pri televízore v Bratislave. "Som strašne šťastná, že sa im podarilo zlato obhájiť. Ich sezóna bola rozpačitá, aj sa im darilo, aj nie." A oslava? "Bude to viac-menej spoločné privítanie, potom sa určite budú ponáhľať za svojimi babami."
(dro)
