Braňo Jobus. FOTO SME - MARIAN JASLOVSKÝ
ch hudobných nástrojov. Momentálne navyše hrajú s päťčlennou dychovou sekciou, ktorá zhutňuje zvuk. V Trenčíne na Pohode pokrstili Vrbovčania svoj štvrtý album s prostým názvom Karpatské chrbáty 4, ktorý vyšiel priamo vo vydavateľstve agentúry Pohoda.
"Hráme od siedmej triedy základnej školy, teda asi dvadsaťjeden rokov," hovorí charizmatický spevák a textár Braňo Jobus, ktorý popri svojej domácej kapele účinkuje aj v projekte Michala Kaščáka Neuropa. Najprv sme sa volali Veget, ale v roku 1986 nám tento názov zakázali a premenovali sme sa na Karpatské chrbáty. Znamenalo to vyskočte nám na chrbát, vtedy sme navyše pili karpatské horké a Vrbové leží pod Karpatami. Jediná zmena v kapele bola v roku 1990, na poste bubeníka."
Chrbáty spočiatku porovnávali s Pražským výběrom. Styčné body boli naozaj jasne čitateľné, predovšetkým v charakteristickej sadzbe gitár a "ujúkavom" speve Braňa Jobusa. Tohto vplyvu sa kapela postupne zbavila. Album Karpatské chrbáty 4 opäť prináša originalitu, akú u nás často nepočuť. Komplikované, prepracované miesta sú prestriedané s masívnym rockovým zvukom obohateným dychovou sekciou. Z albumu sála hravosť vo využívaní zvukov (gajdy, elektronické zvuky), či využití hostí, napríklad opernej speváčky Jany Juríčkovej, alebo naturálneho spevu Doroty Nvotovej. So svojimi obľúbencami si zaspieval aj Michal Kaščák a účasť prijali aj členovia Chiki Liki - Tua.
Texty sú ako vždy insitno-dadaistické. Jednoznačným pozitívom je vyplienenie nárečových prvkov. "Nie je to zámer a nebol to zámer ani vtedy, keď som spieval spisovnou vrbovčinou," vysvetľuje Braňo Jobus. "Jednoducho som to vymyslel takto a pasuje mi to tam. Cítim, že na tie moje smutné žarty je spisovný jazyk vhodný. Zaneprázdnenosť ostatných členov kapely ma pri písaní textov úplne oslobodila, nikto ani netušil, čo som vymyslel a nikto mi do toho nerozprával."
Na nahrávanie si skupina vzala zaujímavého producenta, basgitaristu Mareka Minárika (ex-Lucie, Neuropa). Jeho rola vraj naozaj nebola formálna. "Presvedčil nás, aby sa basa a bicie nahrávali spolu a nie tak, ako sme robili doteraz, že basa sa nahrávala na pomocnú stopu a potom sa prehrala načisto," hovorí Jobus. "Snažil sa udržať kapelu pokope, čo sa týka zohratosti a obmedzil to moje škriekanie. Aranžmány sme robili spolu. Myslím, že sme vystupovali ako jeden človek, úplne sme si rozumeli. V jednej skladbe si zahral na base. Klobúk dolu pred jeho veľkým muzikantským srdcom."
Byť na scéne 21 rokov nie je maličkosť. Karpatské chrbáty sú veteráni. Ich hudba je stále hravá, zábavná a skvele zahraná, čo sa cení práve v alternatívnom rocku, ktorý sme si zvykli spájať skôr s "vráskou na čele" a problematickým zvládnutím nástrojov. Chrbáty sú predovšetkým koncertná atrakcia, ale štvrtý album opäť dokazuje, že v prostredí štúdia sú ako doma - v ich milovanom Vrbovom.
