V poslednom prieskume verejnej mienky ÚVVM ich bolo iba 41 percent. Takmer dve tretiny občanov táto historická udalosť nezaujíma. Záujem priamo súvisí s vekom opýtaných. Čím starší boli, tým viac sa o inváziu cudzích vojsk zaujímali.

Predseda správnej rady Ústavu pamäti národa Ján Langoš pripisuje laxný postoj verejnosti aj tomu, že stále neboli potrestaní vinníci. Jedným z nich má byť aj Vasiľ Biľak. Sám sa priznal k zaslaniu takzvaného pozývacieho listu, ktorým okupanti odobrili svoj príchod. Biľak už raz bol obžalovaný pre trestný čin podľa zákona na ochranu mieru, ale súdy vec napriek protestom prokuratúry vrátili vec na došetrenie. "Vec je opätovne v prípravnom konaní, musí sa vykonať dokazovanie, ktorým je aj vypočutie svedkov z Českej republiky," povedala hovorkyňa Generálnej prokuratúry Svetlana Husárová.

Po zhodnotení nových dôkazov rozhodne dozorujúci prokurátor, či bude opäť podaná žaloba, alebo sa trestné stíhanie zastaví. "Prípad vôbec nie je odložený a je možné, že to znova skončí podaním obžaloby na súd," dodala Husárová. Nevedela odhadnúť, kedy by sa tak mohlo stať.

Langoš označil postup orgánov činných v trestnom konaní v Biľakovom prípade za nečinnosť. Podľa neho existuje dostatok dôkazov na jeho odsúdenie. V Česku sa pred necelými dvoma týždňami za mreže dostal úplne prvý komunistický funkcionár Karel Hoffmann. Súd ho odsúdil na štyri roky za to, že dal počas invázie vypnúť rozhlasové vysielače.

Český sociológ Jan Hartl si napriek tomu myslí, že aj u susedov by na komunizmus veľa ľudí radšej zabudlo. "S komunistickým režimom sa zaplietla väčšia časť obyvateľstva, ako by sa zdalo. Najmä skupiny s vyšším vzdelaním, s riadiacimi schopnosťami," myslí si Hartl a dodáva, že "mnoho ľudí nemá čisté svedomie". Až štvrtina občanov bola podľa neho aspoň na krátko členmi komunistickej strany. Dôsledkom invázie je pretrvávajúci strach z Ruska. Hartl tvrdí, že sa ho v Česku ľudia boja viac ako Nemecka.