Obe čiernovlásky, obe takmer navlas rovnako vysoké rodené Košičanky trénovala táto dvojica v úspešnom tíme slovenských mladých dám (družstvo do 20 rokov). Cesty niekdajších spoluhráčok z košickej Cassovie od starších žiačok až po dospelý tím sa predvlani rozišli. Daniela Číkošová sa výrazne začína presadzovať medzi elitou majstrovského Ružomberka. Včera v Myjave nehrala. Kováčik dodržal zásadu, že nastúpiť majú iba zdravé, hoci nepoprel, že „Čiko“ mu chýbala.
V základnej pätorke Danielu nahradila práve Jalčová, ktorá rovnako dobre zvládla hru na rozohrávke i krídle. „Zaradenie do základu ma trocha znervóznilo, ale napätie zo mňa rýchlo opadlo. Priznám sa, aj ja som cítila, že hrám dobre,“ povedala sebavedomo Ivana, ktorá ale tvrdí, že v súkromí sebavedomá ani tak nie je.
Tréner Kováčik hodnotil jej výkon ako vynikajúci. „Dávala dôležité koše na začiatku, keď bol stav ešte vyrovnaný. Nielen, že dobre strieľala, ale dokázala aj rozumne podržať loptu.“
V kvalifikačnom trojzápase reprezentačné debutantky, dnes už vlastne opory, sa správajú k sebe ako sestry. Tento raz sa našli až po zápase v kolese tancujúcej radosti po stretnutí s Lotyšskom. Slovenky zatiaľ nepostúpili, nehrali žiaden kľúčový zápas. Napriek tomu im tlieskala postojačky celá hala, dlane netypicky nešetrili ani tréneri. Nepamätám si, kedy som aplaudoval svojim basketbalistkám,“ vytešoval sa tréner Kováčik. (pf)
