l; podľa opozičných politikov a väčšiny ekonómov sa Nemecko nachádza v ekonomickej recesii.
Štatistické údaje naznačujú, že aj tento štvrťrok budeme svedkami poklesu hrubého domáceho produktu, čím by Nemecko oficiálne skĺzlo do recesie. Tá sa totiž definuje ako pokles HDP v dvoch po sebe nasledujúcich kvartáloch.
Neodškriepiteľným faktom ale zostáva, že vláda musela razantne znížiť predpovede vývoja HDP na budúci rok. Terajšie koaličné prognózy sa pohybujú na úrovni 0,75-percentného rastu. To je vítanou verbálnou muníciou pre opozičných činiteľov. Diskusie v Bundestagu sú toho dôkazom.
Rozpočtový hovorca spolkovej poslaneckej frakcie CDU/CSU Dietrich Austermann napadol celú vládnu ľavicovú politku. Doslova hovoril o totálnom zlyhaní červeno-zeleného kabinetu na hospodársko-politickom poli. Zdôraznil, že korene neradostnej ekonomickej situácie treba hľadať doma v nesprávnych krokoch vlády SPD/Zelení a nie v zahraniční. Gerharda Schrödera označil za „kancelára recesie“.
Spolkový minister financií Hans Eicher odmietol opozičné tvrdenie. Podčiarkol, že vládna politika sa uberá správnym smerom. Podľa jeho náhľadu sú všetky hospodársko-politické údaje lepšie, ako za predchádzajúcej vlády pravého stredu pod taktovkou Helmuta Kohla.
Napriek menej dynamickému ekonomickému rastu zostane deficit štátneho rozpočtu na pôvodne plánovanej úrovni. Rozpočtová konsolidácia teda pokračuje podľa Eichela plným tempom. Potvrdil, že sa neodklonil od predsavzatia dosiahnuť od 2006 vyrovnaný štátny rozpočet.
Ekonomický hovorca opozičnej Strany slobodných liberálov Günther Rexrodt poukázal na skutočnosť, že ľavicový kabinet začína používať staré známe triky na zaplátanie rozpočtovej diery. Ako príklad uviedol „zaparkovanie“ akcií štátnej pošty na účtoch štátnej banky Kreditanstalt für Wiederaufbau, čo sa v rozpočte prejaví na príjmovej strane ako „privatizačný predaj“.
Doterajší priebeh rozpočtovej debaty v spolkovom sneme obnažil pochmúrne rozpoloženie nemeckej ekonomiky. Najväčšie hospodárstvo na starom kontinente sa medzičasom stalo ekonomickou brzdou eurozóny. Príčin je niekoľko: priveľká regulácia na pracovnom trhu, obmedzujúca sklon podnikov zamestnávať nových pracovníkov, či veľké daňové zaťaženie firiem a občanov, majúce za následok menej investícií a nižšie spotrebné výdavky. Preto mnohí ekonómovia poukazujú na nutnosť liberalizovať podmienky na pracovnom trhu a potrebu čo najskôr a čo najviac znížiť daňové zaťaženie ľudí aj firiem.
