Izraelčania by tento konflikt ani nevnímali, keby im ho niekedy nepripomenuli samovražední atentátnici nesmiernou brutalitou. Palestínčania žijú na druhej strane v obkľúčení izraelskou blokádou, na dennú obživu im často musí stačiť pár šekelov a reliéf ich miest trvalo zmenili vojenské operácie. Strach z atentátov, ustrnutie obchodu a tiež agónia turizmu však robia aj z vnútra Izraela smutné miesto. Predstierajúc normálnosť, sa Izraelčania zadebňujú vo svojich domovoch a svoj osud vkladajú do rúk armády.

Niečo sa zlomilo

Výhľad z niekoľko rokov starých bytoviek v židovskej štvrti Gilo na okraji Jeruzalema zakrýva bariéra z betónových panelov. Pred rokom sa do susednej arabskej dediny Bajt Džalá nasťahovali ostreľovači. Potom do Gila prišla izraelská armáda, aby paľbu opätovala.

Daniel Seaman, šéf tlačového odboru izraelskej vlády, býva v tejto štvrti a rozhodol sa ostať. „Navštevuje ma menej ľudí, všetci sa boja, keď počujú, že sa tu strieľa. Ale ja im hovorím, že to nie je Sarajevo,“ vysvetľuje.

Bajt Džalá patrí pod palestínsku autonómiu. Hranica prechádza údolím – oddeľuje de facto predmestia Jeruzalema a Betlehema. Obe mestá kedysi spájali živé obchodné vzťahy. Dnes Izraelčan do Betlehema nevkročí. Ostala len ilúzia – rovnaká, akou je maľba na betónovej bariére, kópia niekdajšej perspektívy.

Mahmúd, palestínsky obchodník v jeruzalemskom Starom meste, si myslí, že príčnou násilia sú akcie izraelskej armády. „Izrael je jedna veľká armáda,“ priznáva aj bývalý plukovník armády Avner Telmon. Podľa hovorcu armády Oliviera Rafoviča je však vojenská stránka len jednou dimenziou konfliktu, ktorý sa nemôže vyriešiť vojensky.

Keď sa ktoréhokoľvek Palestínčana opýtate, či má židovských priateľov, odpovie, že nie, nanajvýš „dobré“ obchodné vzťahy. Subhí z Abú Dis na predmestí Jeruzalema pripúšťa, že sa neubráni prejavom nenávisti, keď sleduje akcie izraelských vojakov. Cesta do jeho kaviarne v Starom meste mu trvala predtým desať minút a teraz sú to dve hodiny – a to musí prejsť len cez jednu cestnú kontrolu. „Nedávno som si vypočul Šaronove mierové predstavy, podľa mňa je to dôvod pokračovať ďalej,“ dodáva. Palestínčanom intifáda nepriblížila ich sen o vlastnom štáte, aj keď USA pod vplyvom udalostí vo svete nedávno vyhlásili, že tento cieľ podporujú. Dialóg stále vnímají ako pokus Izraela zdržať splnenie palestínskych požiadaviek.

Za biedu si môžu sami

Na chodbe telavivskej školy Ševach visia fotografie siedmich žiakov, ktorých zabila bomba samovražedného atentátnika 1. júna na diskotéke v Tel Avive. Obraz Palestínčanov ako útočníkov, ktorí si vyberajú nevinné obete, prevážil po tejto skúsenosti v predstavách žiakov školy, z ktorých mnohí výbuch bomby v dave pod otvoreným nebom videli na vlastné oči. „Možno nežijú tak dobre ako my, ale to nie je kvôli nám, ale kvôli nim samým,“ hovorí 17-ročný Juri. Jeho názor vzácne zapadá do predstáv izraelských politikov, podľa ktorých palestínsku vládu nikdy nemotivovala tragická sociálna situácia jej ľudí. „Možno im pred desiaťročiami niekto vzal kúsok zeme, ale prečo my musíme za to trpieť,“ pripája sa 18-ročná Ira.

Hľadá sa prapríčina

Na oficiálnych miestach sa zatiaľ všetko točí okolo vysvetľovania, kto je v práve. Často odznieva, že to „nemusí byť nutne ten slabší“. Hovorca izraelskej armády Olivier Rafovič si myslí, že si Palestínčania zvolili násilie ako metódu boja za politické požiadavky a diplomaciou využívajú iba takticky. „Prerátali sa, Izrael im nedovolí dosiahnuť nič silou,“ dodáva. Do dialógu sa izraelská vláda nehrnie. „V súčasnosti nemáme žiadnu agendu s Arafatom, ktorý sa stále viac a viac prikláňa k násiliu,“ tvrdí poradca premiéra Raanan Levy. Keď hovorí o palestínskej vláde, často používa slovo „teroristická“. „Ako sa palestínska vláda snaží uplatniť svoju moc, keď ktokoľvek môže vziať samopal, zabiť Izraelčana alebo piatich a vrátiť sa potom pokojne domov? Všetci vedia, kde býva a dokonca si ho v spoločnosti vážia,“ dodáva. „Mierový tábor (v Izraeli) sa rozpadol, najväčší advokáti Osla sa vyparili, toto dosiahli svojou intifádou,“ hovorí.

Americká predstava o vytvorení palestínskeho štátu je podľa izraelských politikov krátkodobo určite nerealizovateľná a ani sa na túto možnosť veľmi nepripravujú. „V mojej vízii možno budú tiež dva štáty, ale to je iba vízia,“ komentuje americké návrhy Juri Štern, člen radikálnej pravicovej strany Beitenu.

Autor: KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ, Jeruzalem – Bratislava