Vo vojne sú nutné rýchle a jasné rozhodnutia. Zodpovednosť musia zobrať do rúk konkrétni ľudia a preto sa moc vždy presunie k vláde a najmä k prezidentovi. Americký prezident je v čase krízy silnejší ako v mieri. Rovnako je to aj v prípade Georgea Busha.

Je to logický krok, a tak ho vníma aj väčšina Američanov. Bush má naďalej obrovskú podporu. Veľkú vládu v čase ohrozenia uznávajú aj politológovia. Stále hlasnejšie sa ale začínajú ozývať bojovníci za ľudské práva. Proti silnému prezidentovi nemajú nič, vadí im však, že svoju moc zneužíva.

Bush sa začína podobať vládcovi. Jeho pravou rukou je minister spravodlivosti John Ashcroft. Dohliadajú na bezpečnosť Ameriky, rozhodujú o bežných Američanoch.

Veľká vláda

Pred rokom by si to nebol myslel ani Bush. Ako konzervatívec bol tvrdým kritikom veľkej vlády. Vadila mu washingtonská byrokracia. Dnes je všetko inak. „Ľudia sú pripravení prijať silného vodcu, vrátane rozhodnutí, ktoré by inokedy odmietali,“ povedal denníku The New York Times politický historik a špecialista na amerických prezidentov Robert Dallek.

Bush a jeho administratíva si tak za posledné mesiace mohla bez problémov prisvojiť právomoci, ktoré roky patrili Kongresu a súdom. Kongresmani sa často cítia mimo. Prezident ich totiž neinformuje tak často, ako by si priali. Chvíľu chcel dokonca Kongres takmer úplne odrezať od informácií o vojne. Tvrdil, že z Kapitolu unikajú tajné informácie.

Súdy obišiel pri rozhodovaní, čo s teroristami. Namiestov sudcov o nich majú rozhodovať vojenské tribunály.

„Moc, ktorú má dnes Bush, skutočne berie dych. Jeden človek rozhoduje, či sa vojna rozšíri na Irak. Jeden človek rozhoduje, koľko súkromia zostane Američanom,“ povedal denníku The Washington Post Tim Lynch, riaditeľ projektu trestnej spravodlivosti na libertariánskom Cato inštitúte.

Ashcroftova éra

Ashcroft sa za pár dní stal jedným z najmocnejších ľudí v krajine. Má zrejme oveľa väčšiu moc ako ktorýkoľvek minister spravodlivosti v americkej histórii. Začína sa Ashcroftova éra, napísal New York Times.

Spolu s ním sa k moci dostala FBI s riaditeľom Robertom Muellerom. Práve na Ashcroftov príkaz FBI po 11. septembri zadržalo 1200 ľudí arabského pôvodu, často bez akéhokoľvek dôvodu a obvinenia. Doteraz sedí vo väzeniach 603 z nich.

Dlhé týždne minister odmietal povedať, kto a prečo je zadržaný. V utorok zvyšujúcemu sa tlaku trochu ustúpil. Zverejnil 93 mien a predložil zoznam deliktov, za ktoré ostatní sedia. Viac ale povedať nemieni. To by sme rovno mohli poslať poštou tento zoznam Usámovi bin Ládinovi, vysvetľuje.

„Zobrať podozrivého teroristu z ulice a zavrieť ho je efektívna stratégia, ako predchádzať terorizmu,“ hovorí. Ashcroft totiž vie, že jeho a Muellerovu prácu budú hodnotiť nie podľa toho, ako zareagovali na prvé útoky, ale podľa toho, či dokázali zabrániť ďalším.

Tesne po útokoch na New York a Washington všetci cítili, že sa musia kúsku slobody vzdať, aby sa cítili bezpečnejšie. Viacerých ale moc, ktorú nabral Bush a jeho ľudia, znervózňuje. „Obávam sa. Ohrozenie krajiny je ale také, že musíte zmeniť pohľad na moc prezidenta,“ hovorí politológ Norman Ornstein z American Enterprise Institute.

Autor: Matúš KostolnýMICHAL FRIŠ