Medzi hosťami sarajevského festivalu budú aj Gérard Depardieu (vľavo) a John Malkovich. FOTO - ČTKm
nebude chýbať John Malkovich, Gérard Depardieu či Carole Bouquetová.
Sarajevský filmový festival sa vyvinul za desaťročie svojho trvania zo zhromaždenia filmových fanúšikov, ktorí pod hrozbou delostreleckej paľby vzdorovito sledovali západnú produkciu ako veľkú regionálnu udalosť, kde sa rodia nové hviezdy.
"Na začiatku bol len taký nápad," hovorí riaditeľ festivalu Miro Purivatra. "Ale to, čo sa dosiahlo, predstihlo všetky naše očakávania."
Festival začal v novembri 1995 za pomoci riaditeľov festivalov z Locarna a Edinburghu, ktorí sa dostali do obkľúčeného Sarajeva podzemným tunelom a priviezli kultúrne vyhladovaným Sarajevčanom prvé filmové pásky.
Hybnou silou bol Miro Purivatra. Stál na čele tímu, ktorý organizoval vojnovú projekciu v pivničných priestoroch ako prejav odporu proti viac než trojročnému obkľúčeniu bosnianskeho hlavného mesta, počas ktorého zabili takmer 12 000 ľudí.
Festival sa konal v rovnakom čase ako mierové rozhovory v americkom Daytone, ktoré viedli k ukončeniu vojny (1992 - 1995).
"Prvý festival bol niečo ako zlom vo vývoji od vojny k mieru. Začal sa v čase, keď vojna ešte trvala, a skončil sa po dosiahnutí mierovej dohody," povedala umelecká riaditeľka festivalu a jedna zo zakladateliek Izeta Gradjevičová.
Organizátori snívali o premietaní pod šírym nebom, kde by ľudia mohli sledovať filmy bez strachu zo striel, ktoré by ich ohrozovali z blízkych kopcov.
"Vtedy to vyzeralo ako bláznivý nápad," povedal technický riaditeľ Almir Palata, keď spomínal, ako sa v nasledujúcom roku zmenilo školské ihrisko na letné kino s 2500 sedadlami.
"Mali sme milión problémov. Najväčším z nich bolo, že Bosna je chudobná krajina, kde nie je dosť kín na premietanie," povedal Purivatra.
V tomto roku bude o festivalové ceny súťažiť deväť filmov z Albánska, Bulharska, Chorvátska, Macedónska, Rumunska, Slovinska, Srbska a Čiernej Hory. Samotná Bosna sa v tomto roku súťaže nezúčastní, ale festival otvorí nový film režiséra Pjera Žalici.
"Je to veľká oblasť so 40 miliónmi ľudí, a tá si žiada svoj vlastný priestor. Chceme, aby si regionálni autori, ktorí nemôžu ísť na veľké európske festivaly, prirodzene vybrali pre prezentáciu svojich filmov Sarajevo," povedal Purivatra.
(čtk)
