FOTO - REUTERS
ejšie rastúce na svete, čínska diplomacia získala na vážnosti a prezidentom je Chu Ťin-tchao - do tejto funkcie ho práve on odporučil ešte v 90. rokoch. Teng - otec socialistickej trhovej ekonomiky a jeden z tých, čo rozhodoval o tvrdom potlačení demokratických hnutí. V nedeľu si Čína pripomenie 100 rokov od Tengovho narodenia a v najľudnatejšej krajine na svete sa to nedá prehliadnuť. Výročie pripomínajú úvodníky denníkov, výstavy, ulice zdobia obrovské portréty muža, ktorý meral 150 centimetrov.
"Chudoba nie je socializmus." To je jeden z najznámejších sloganov Tenga, ktorý koncom sedemdesiatych rokov minulého storočia rozhodol, že nie je nič zlé na tom, ak si Čína z kapitalizmu zoberie to, čo sa osvedčilo. Už vtedy mal za sebou vzrušujúci život, to najdôležitejšie ešte len malo prísť.
Tengov otec bol bohatý sedliak a jeho syn sa už ako 16-ročný, krátko po 1. svetovej vojne vybral do Francúzska, kde chcel študovať. Napokon musel pracovať za nízku plácu vo fabrikách, napríklad aj v Renaulte. Po piatich rokoch a krátkom pobyte v Sovietskom zväze sa vracal do Číny už ako presvedčený komunista s prezývkou Doktor cyklostyl. Vyslúžil si ju za neúnavnú agitáciu.
Zúčastnil sa na Veľkom pochode a potom bojoval v komunistickej armáde proti Japoncom. Bol nablízku Maovi a v roku 1954 sa stal generálnym tajomníkom strany. V roku 1957 sa podieľal na likvidácii jednej generácie intelektuálov.
Počas kultúrnej revolúcie (1965 - 1969) Maova vlna teroru zmietla aj jeho. A to aj napriek tomu, že spravil tvrdú sebakritiku. Kritizovali ho ako "najvyššiu osobnosť kráčajúcu kapitalistickou cestou". Zatkli ho a niekoľko rokov musel pracovať ako obyčajný robotník v továrni na traktory.
Do funkcií sa vrátil po rehabilitácii v roku 1973. O tri roky sa proti nemu postavila Maova manželka, zasa ho zbavili všetkých funkcií - Teng sa tentoraz uchýlil do vyhnanstva v Kantóne, kde pripravoval vzburu proti "gangu štyroch", ktorý viedla Maova žena. Vnútrostranícky boj sa skončil v júli 1977 víťazstvom Tenga.
Nadišiel čas na jeho známe slogany ako "Zbohatnúť je skvelé". Ďalšie múdro hovorilo "Niektorí ľudia zbohatnú skôr". Takéto čosi bolo dovtedy v Maovej Číne nepredstaviteľné. Ideológia však ustúpila modernizácii - v poľnohospodárstve, priemysle, obrane a vede a technike.
Zásadný bol Tengov experiment v okolí Šanghaja, kde vznikli voľné ekonomické zóny. Práve na pobreží južnej Číny sa nazbieralo nové ekonomické bohatstvo, prišli sem najmodernejšie technológie. Odtiaľto pochádzajú najvplyvnejší politici v krajine.
Teng sa dal v roku 1979 odfotografovať v Texase s kovbojským klobúkom na hlave, čo je ďalší z dôležitých momentov jeho života. Amerika ho zaujímala. Čína nadviazala so Spojenými štátmi diplomatické vzťahy. O desať rokov neskôr sa dokázal dohodnúť na normalizácii vzťahov aj s Michailom Gorbačovom.
Uvoľnenie ekonomiky a možnosť podnikať Číne pomohli, nič sa však nezmenilo na tom, že komunisti prísne kontrolujú politický život v krajine. To sa ukázalo jasne pri dvoch pokusoch o slobodnú diskusiu. V roku 1979 zatrhli aktivity ľudí stretávajúcich sa v Pekingu pri "Múre demokracie". O desať rokov prišiel masaker na námestí Tchien-an-men, keď armáda zlikvidovala študentské hnutie volajúce po demokracii. Teng toto rozhodnutie podporoval.
Z najvyššieho straníckeho vedenia odišiel v roku 1987. Situáciu mal ďalej pevne pod kontrolou, za následníka si vybral Ťiang Ce-mina zo Šanghaja. Teng hral s okruhom jeho blízkych bridž a popritom určoval a rozhodoval o zásadných veciach. Vedenie nad armádou si ponechal až do roku 1990. Ešte začiatkom roku 1992 podnikol cestu po južnej Číne, kde odštartoval druhú vlnu hospodárskych reforiem.
Veľmi sa tešil na odovzdanie Hongkongu pod čínsku správu. Podmienky vyjednával ešte s Margaret Thatcherovou. Nedožil sa toho, zomrel v roku 1997 len niekoľko mesiacov pred odovzdávaním. Želal si, aby popol z jeho tela rozprášili nad morom - chcel tak dať najavo, že pôda sa má využívať na obrábanie a nie pochovávanie. Dnes jeho fotografie zdobia celú Čínu.
V utorok - Zvrhnutie fašistickej vlády v Rumunsku