Slovenská reprezentantka Elena Kaliská sa zdraví s divákmi po získaní zlatej medaily v kategórii K1. FOTO - ČTK
V Aténskom kanáli Helleniko sa včera o 11.45 narodila prvá slovenská olympijská víťazka v histórii. V kajaku. Zlatý predjazd jej robil Michal Martikán v singlkanoe. Možno sa jeho rodeo na divokej vode, ku ktorému mu z reproduktorov pustili príhodnú Chumbawambu, zapáčilo asistentke rozhodcov pri siedmej bránke natoľko, že zabudla do cieľa odtelefonovať verdikt o ťuku za dve trestné sekundy.
Ten dorazil do cieľa až s oneskorením, ktorý atakoval zopár infarktov. Z Martikánovho vytúženého zlata bolo nakoniec striebro. V kajaku statočne bojovala aj Gabriela Stacherová. Do finále postúpila štvrtým najrýchlejším časom, po druhej jazde si však poplakala nad guľou. Päťdesiatsekundová penalizácia po eskimáku ju spláchla na desiate miesto. Nič to však nemení na fakte, že slovenský šport sa včera tešil z najúspešnejšieho dňa v histórii. Vodnoslalomárskeho.
Patriot
Slnko nad rozprávkovým areálom Helleniko pálilo naostro aj na pripravené dve protilietadlové batérie amerického systému Patriot, ktoré mlčky strážia najťažší kanál na svete hneď oproti tribúne. Našich vodákov však dávno nestraší ani nevyspytateľná slaná voda točiaca sa medzi dvadsiatkou bránok s troma protiprúdkami. "Chvalabohu ju postavili tak akurát. Michalovi, ale aj Elene sedí náročnejšia trať, nie zjazd. V porovnaní s utorňajšou kvalifikáciou môžu stavitelia zmeniť iba šesť bránok. Tam nás už nemohli veľmi zaskočiť," potešil sa prezident vodnoslalomárskeho zväzu Ivan Cibák. Nedávno absolvoval s rodákmi v Liptovskom Mikuláši veľkú slávu, keď vítal syna Martina aj so Stanleyho pohárom. Mal chuť oprášiť spomienky na triumfálny návrat Martikána spred ôsmich rokov, navyše aj Elena Kaliská je napoly z tohto mesta. Má tam garsónku, aby bola bližšie ku kanálu, čo nakreslil najstarší z rodu Cibákovcov - Ondrej.
Už prvé kolo bolo super
Prezident Ivan Gašparovič si z ponuky vedúceho našej výpravy Vlada Millera - červená - modrá - vybral modrú píšťalku na povzbudzovanie. Po prvom kole - alebo protokolárne semifinálovej jazde - to nik nechcel zakríknuť, ale medailová nálada sa dala krájať. Martikán s Kaliskou na prvých miestach, Stacherová štvrtá. Super, nad očakávanie.
Jeden z trojice vodnoslalomárskych otco-trénerov Ján Stachera, učiteľ na vysokej škole, zaháňa nervozitu nadčasovou témou: "Nech to dopadne, ako chce, sú to nádherné preteky. Vrcholné majstrovstvo v súboji so živlami. A niektorí mudrci v Medzinárodnom olympijskom výbore nám chcú tento šport vyškrtnúť z programu. Mám obavy, ako sa dá lobovať proti chúťkam naškrobených golfistov."
Obhajca zlata zo Sydney Tony Estanguet sa vyhecoval k skvelej druhej jazde. O hlavu nižší Martikán to na štarte dobre vie. Na medzičase v hornej časti je ešte druhý, v závere však naplno rozkrúti svoje stenmarkovské druhé kolo. Francúzski fanúšikovia stíchnu, slovenské vlajky zdravia svojho najrýchlejšieho pretekára v cieli. Michal s pádlom nad hlavou registruje objednávky fotoreportérov a otočí im v ústrety víťazné pocity. Šéf misie Miller z brehu hádže šiltovku Olympic Champion.
Otec Jozef Martikán zvykne v takých chíľach do vody pekne oblečený, naposledy si skočil aj s peňaženkou a hodinkami pred rokom na majstrovstvách sveta v Augsburgu. Teraz sa v poslednej chvíli zháči. Žeby predtucha? "Otec bol akýsi málo dravý," smeje sa v cieli šťastný syn. Nádhera, fantázia, no aké môže novinárom ešte ponúkať pocity. Slovám tesno, myšlienkam voľno. Pavol Hochschorner: "Paráda, vedel som, že Mišo zájde spodok tak, ako to aj urobil."
Stacherovej uslzený vklad
Sotva pozdraví šťastný víťaz všetkých nápomocných, rozbieha sa ženské druhé kolo - teda finále. Sympatická kráska Gabika Stacherová sa vykúpe pred očami otca a poplače hneď na vode. Na brehu je na sebe prísna: "Sporná-nesporná. Aj keby mi rozhodcovia nenaparili tú guľu (päťdesiatku) bola by som naštvaná. Porobnila som kopu ďalších chýb. Nie, žiadna ťažká voda. Keď ju zvládli iné baby, chyba musí byť vo mne. Zbabrala som to." Nápadne podobný vývoj s Kaliskou pred niekoľkými rokmi.
Súčasná Helena však slávi svoje meniny ako kráľovná celej Helénie. "Išla úplne inú ligu," spustil bez rozpakov divokú vodu vlastných sĺz tréner Peter Mráz. "Len si poplač, Peter," tľapká ho podobných rituálov znalý Jozef Martikán.
"Zo srdca jej to prajem. Ale, že nám naloží toľko, to som naozaj nečakala," uznáva Štépánka Hilgertová hneď ako sa s kamarátkou a súperkou vyobjíma. Odovzdávanie žezla.
"Mišo je druhý," preskakuje potichu po brehu správa. Jozef Martikán plače po boku Petra Mráza pri slávnostnom ceremoniáli. Predseda hokejovej federácie René Fasel odovzdáva bývalému hokejistovi Martikánovi striebornú medailu. Iba. Michalovi by sa krvi nedorezal. Dvíha kyticu s kvetmi ako robot, podáva ruku s gratuláciou večnému súperovi Tonymu Estanguetovi.
Vedúci vodnoslalomárskeho tímu Róbert Orokocký s oficiálnym protestom nepochodil, ľahký ťuk na siedmej bránke, znie diagnóza českého rozhodcu Rolečka. Potvrdí ju ďalší kolega. Nemáme šancu, iba oči pre plač. Každý sa dušuje, že Miškov dotyk nevidel. Bude sa študovať video, ktoré však nie je dôkazový materiál.
Nechápe ani tenista Dominik Hrbatý: " To čo má byť? Ja by som na tú debnu ani nevyliezol. To je sila, viem čo to pre týchto chalanov znamená. Štyri roky drú na jedny olympijské preteky, od ktorých sa do značnej miery odvíja, ako sa budú mať. My v tenise máme turnajov dosť." Podobne hovorí Miloš Mečíř.
Michal Martikán ešte dlho po tlačovke boduje v rankingu fair play pre viacero televíznych spoločností: "Aj taký je náš šport. Pre mňa však žiadny dôvod, aby som ho miloval menej."
