Mária Grúňová
manželka Dušana Grúňa

Ako, kedy a kde ste sa zoznámili?
V internáte Mladá garda, kam som chodievala tancovať. V tom čase som bola parketový lev. Ako som sa zvŕtala, Duško sedel s partiou hudobníkov pri stole a padol mi do očí. Veľmi som chcela, aby si ma všimol.
A všimol si?
Najprv sa nič nedialo, a preto som nahovorila kamarátku, aby mi pomohla. O Dušanovi som ešte nevedela, že je spevák, ale obe sme poznali Zdenka Sychru, ktorý pri ňom sedel.
Pomohlo to?
Poprosili sme ho, aby nám napísal slovenský text na pesničku Paula Anku Ty si osud môj. Zdenko sa vyhovoril, že nemá čas, ale Dušan zareagoval, že on nám text napíše.
Ako to pokračovalo?
Rýchlo. Ešte v ten večer mal textík hotový a pozval ma zatancovať si do baru hotela Devín. Ja som však mala iba osemnásť rokov a prísnych rodičov, ktorí by ma do baru neboli pustili, takže som sa musela vyhovoriť a povymýšľať si.
Čo ste si vymysleli?
Pán režisér Grečner práve nakrúcal film Nylonový mesiac podľa románu Jaroslavy Blažkovej. Mala som v ňom hrať sestričku. Tak som zaklamala, že sa idem stretnúť s režisérom.
Ako sa to skončilo?
Výborne, lenže som prišla domov o tretej ráno a dostala som veľký výprask trstenicou.
Koľko ste spolu chodili?
Veľmi krátko. Obaja sme po uši spadli do lásky a o niekoľko mesiacov bol sobáš. Láska na prvý pohľad nám vydržala roky.
Kedy ste sa dozvedeli, že je spevák?
Náhodou, opäť v tom hoteli Devín, keď si odskočil zaspievať s kapelou. Vtedy letel jeho šláger Do kopca liezť je nezmyslom - hrmí.
Stalo sa niečo zvláštne pred vašou svadbou?
Po zásnubách ma Duško silou-mocou pozýval do svojho privátu. Aviete, čo sa stalo? V nečakanej chvíli sa vrátili jeho domáci a on ma strčil do skrine. Presne tak, ako to robievajú neverné ženy so svojimi milencami.
Dátum svadby?
Mám ho vygravírovaný s jeho menom na obrúčke: 18. november 1966. Brali sme sa na radnici a potom v Blumentálskom kostole. Hostina bola v hoteli Devín a našimi svedkami boli Juraj Velčovský s Oľgou Szabovou.
Aká je deľba práce v domácnosti?
Duško rád nakupuje, ak ho poprosím, aj povysáva a pokosí trávnik. Ách, zabudla som - občas ošúpe zemiaky.
Kde a ako sa vám spolu býva?
Kedysi sme bývali na dnešnej Kozej ulici v malinkej izbičke bez okna s naftovými kachľami. Dnes už máme rodinný domček, ktorý sme kúpili v roku 1969. A hoci som sa tam ako činžiakové decko bála bývať, dnes už som spokojná, pretože Duško ho krásne zrekonštruoval.
Kde trávite voľný čas?
Chodievam na prechádzky so psíkom a som domáci typ. Rada si ľahnem na slniečko na terasu, alebo som s priateľkami.
Kde ho podľa vás trávi váš manžel?
Jeho život je jeho práca, ktorú miluje, takže voľný čas má iba vtedy, ak je doma, a to je zriedkavo. Vtedy trávi voľný čas so mnou.
Obľúbená reštaurácia, kaviareň?
Čínske reštaurácie. Tam chodievame pri príležitosti rôznych sviatkov. Okrem toho sme radi na Kolibe, kde majú malé stánky so záhradným posedením naši priatelia.
Na čo najradšej míňate peniaze?
Na oblečenie a kozmetiku.
A váš manžel?
On je dosť šetrný človek. Rád však míňa na hudobné nástroje a aparatúru. Napríklad, raz sme boli takmer bez peňazí a napriek tomu prišiel domov s trúbkou.
Na ktorý výlet s manželom najradšej spomínate?
Na našu svadobnú cestu, ktorá bola zároveň aj Dušanova pracovná. Vo Vysokých Tatrách sme prežili super dni, na ktoré doteraz obaja radi s humorom spomíname.
Z čoho ste sa spolu naposledy tešili?
Z nového auta. V marci sme si kúpili krásny Ford Mondeo.
Počuli ste o svojom manželovi nejakú klebetu - a čo vy na to?
Tých bolo veľa najmä zamlada. Počula som, že už bol ženatý a mal neviem koľko detí. Aj som si poplakala. Za tie roky som zistila, že Duško je mimoriadne dobrý človek a že ma má veľmi rád. Dnes sa už nad hlúpymi rečami dokážem povzniesť.

Mária Grúňová sa narodila v Bratislave, vyštudovala Strednú poľnohospodársku školu. Ako amatérska herečka hrala v slovenských filmoch Nylonový mesiac, Tri gaštanové kone a Smrť prichádza v daždi a ako modelka pôsobila v reklame. Posledné roky je v domácnosti a stará sa o manžela Dušana Grúňa.

Dušan Grúň
spevák,
manžel Márie Grúňovej

Ako, kedy a kde ste sa zoznámili?
Majku som videl najskôr v kine na filmovom plátne. Vo filme Nylonový mesiac hrala sestričku. Pomyslel som si - to nie je pravda, toto krásne dievča vyzerá ako Claudia Cardinale. Padla mi do oka.
Ako dlho trvalo, kým ste sa stretli zoči-voči?
Iba pár dní. Náhoda chcela a ja som ju zbadal na Mladej garde.
Mali ste oficiálne zásnuby?
Pravdaže. Len som prišiel trocha neskôr, pretože som sa lúčil so slobodou. Vo veselšej nálade som povedal: "Milí rodičia, prepáčte, že som sa narodil."
Prepáčili?
Chvalabohu, áno a o pár mesiacov bola svadba, na ktorej sme mali 65 ľudí.
Dátum svadby?
18. novembra 1966. Keď sa svadba nadránom skončila, všetci sa odviezli taxíkmi a autami. Iba my dvaja sme zostali bez odvozu, takže sme išli pekne po Židovskej ulici na Koziu peši. Začalo pršať a zmokli sme.
Čo si ešte z tohto obdobia pamätáte?
Pána farára z Blumentálskeho kostola, ku ktorému sme chodievali na tradičné poučenie pre mladomanželov. Na jeho výrok: Aký žiješ, taký umrieš.
Aká je deľba práce v domácnosti?
Starám sa, aby bolo za čo jesť a moja žena prevteľuje finančné hodnoty do materiálnych. Mávame dobré raňajky, obed, večeru. Čo môžem, pomôžem, pretože som technickejší typ.
Kde a ako sa vám spolu býva?
Nám je dobre všade, veď spolu bývame už 38 rokov. V našom domčeku, ktorý sme rekonštruovali, je príjemne a voňavo. Dobre sa nám však bývalo aj v Nemecku, vo Švédsku, Nórsku a Dánsku.
Kde trávite voľný čas?
Keď som doma, teším sa, že som doma v záhrade s Majkou.
Kde ho trávi podľa vás vaša manželka?
Motá sa okolo domácnosti. Od rána do večera má čo robiť.
Obľúbená reštaurácia, kaviareň?
Všetky čínske a potom Tenishalle pri Wiesbadene, pretože tam podávajú veľké porcie na veľkých tanieroch.
Na čo najradšej míňate peniaze?
Nerád míňam. Ak treba, tak na cédečka, zvukovú aparatúru a veci do domácnosti. Dom je naším rajom.
A vaša manželka?
Na handry. Ako každá iná žena.
Z čoho ste sa spolu naposledy tešili?
Kúpili sme si peknú ratanovú sedačku a zo zrkadla, ktoré som dostal počas vystúpenia Vtipnejší vyhráva pred pár rokmi a mal som ho odložené. Teraz som ho konečne zavesil. Tešíme sa najmä z nových hotových piesní, ktoré budú na pripravovanom cédečku.
Na ktorý výlet s manželkou najradšej spomínate?
Prázdninujeme v našej záhrade a na terase. Tuším iba v roku 1969 sme boli desať dní na Mamai v Rumunsku. Moja žena stále chodieva na dovolenku tam, kde ja vystupujem.
Počuli ste o svojej manželke nejakú klebetu a čo vy na to?
Majka ihneď každému padne do oka, a preto sa občas stalo, že som zbystril zrak. Nakoniec sa však vždy všetko vyjasnilo.

Dušan Grúň začal v roku 1962 v Ostrave počas štúdia na Vysokej škole hutníckej hrať na trúbke a spievať. Všimol si ho Ivo Pavlík, u ktorého pôsobil tri roky. Nahrával s Tanečným orchestrom Česko-slovenského rozhlasu v Prahe a v tom čase sa stali hitmi jeho piesne Křídla a Ó Mac Donald, ten si žil. V roku 1965 sa vrátil na Slovensko a začal spievať s orchestrom Juraja Velčovského. V Slovenskom rozhlase naspieval asi 350 pesničiek, vydal desiatky platní a účinkoval v nespočetných televíznych reláciách.

Autor: Barbora Laucká / Foto: Roman Ferstl