Výrazne nižšie priame platby, ako by chceli poľnohospodári, žiadne dodatočné peniaze na životné prostredie či zastavenie príspevkov štátu k hypotekárnym úverom patria medzi opatrenia, ktoré vyplývajú z návrhu budúcoročného štátneho rozpočtu, ktorý vypracovalo ministerstvo financií.

Farmári sú nespokojní

Niektoré rezorty už začali prejavovať nespokojnosť. Hovorkyňa ministerstva pôdohospodárstva Katarína Czajliková tvrdí, že budú trvať na tom, aby sa našli ďalšie zdroje na zvýšenie budúcoročných priamych platieb pre farmárov až na maximálne možných 60 percent priemeru Európskej únie. Tento rok dostávajú 52,5 percenta, na budúci rok im ministerstvo financií navrhuje 42,5-percentné priame platby.

Poľnohospodári to považujú za neprijateľné a nevylučujú ani protestné akcie. "S takýmito platbami nemôžeme súhlasiť. To môže pochovať slovenské poľnohospodárstvo. Ak by to prešlo aj cez vládu a parlament, nedá sa z našej strany už nič vylúčiť," hovorí predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Ivan Oravec.

"Peniaze na vyššie priame platby nemáme. Museli by sme ich vziať inému rezortu," argumentuje poradca ministra financií Peter Papanek. Ako dodáva, máloktorý rezort môže byť úplne spokojný, keďže na priority bolo vyčlenených okolo 11 miliárd korún a požiadavky jednotlivých kapitol dovedna prekročili 31 miliárd. Zo sumy určenej na priority navrhol rezort financií rozdeliť väčšiu časť. Návrh rozpočtu pôjde na pripomienkové konanie s tým, že ešte treba dorozdeliť 3,8 miliardy korún.

Minister Ivan Mikloš označil školstvo a rozvoj infraštruktúry za hlavné oblasti, kam by mali smerovať peniaze rozdeľované nad rámec prostriedkov nevyhnutných na chod štátu. "Priority sú oproti minulým rokom predovšetkým v infraštruktúre, vo vysokom školstve, v podpore podnikania a regionálnej politike a v životnom prostredí," zdôraznil.

Spolieha sa pritom na využívanie viacerých zdrojov, nielen peňazí daňových poplatníkov. Platí to napríklad pre rezort životného prostredia, ktorému pri delení peňazí na priority Mikloš namiesto požadovaných dvoch miliárd korún navrhol nulu s tým, že by mal využívať predovšetkým peniaze z eurofondov. S viaczdrojovým financovaním sa počíta aj pri výstavbe ciest. Minister dopravy by mal preto zo štátneho dostať namiesto siedmich miliárd len vyše dve.

Len zlomok z požadovanej sumy by malo dostať aj ministerstvo školstva. Ďalšie peniaze do vzdelávania by však mali plynúť mimo jeho kapitoly. "Na regionálne školstvo by malo smerovať 870 miliónov, na verejné vysoké školy 300 miliónov a na vedu 200 miliónov korún," povedal Mikloš.

Štát minie viac

Šéf rezortu financií zdôrazňuje, že aj keď nemožno uspokojiť všetky nároky, navrhnutý rozpočet, ktorým sa má vláda prvý raz zaoberať na budúci týždeň, nie je reštriktívny. Celkové výdavky štátu majú totiž narásť o 14 percent, pričom cenová hladina sa má zdvihnúť len o 3,3 percenta. V porovnaní s veľkosťou ekonomiky však má celková miera prerozdeľovania plynule klesať. Podiel verejných výdavkov na hrubom domácom produkte má od roku 2002 do roku 2006 klesnúť zo 45 na necelých 41 percent. Zároveň s tým sa znižuje aj celkový objem peňazí vybratých od občanov a firiem vo forme daní a sociálnych odvodov. Už dnes má Slovensko najnižšie daňové a odvodové zaťaženie v Európskej únii a v budúcich rokoch by sa podľa Mikloša malo ďalej znižovať.

Autor: ij