Pani Janu Krnáčovú sme museli prehovárať, ale napokon našej redakčnej fotografke zapózovala. "Ale musíte vybrať peknú fotku," nástojila.
FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ
"Bude to veľká grilovačka. Zelenina, ryby. Svokrina záhrada v Podunajských Biskupiciach sa má na čo tešiť," avizovala včera nad štósom nakúpených novín Jana Krnáčová, mama nášho čerstvého strieborného džudistu z aténskej olympiády. Dodo, ktorý v Grécku podľahol v kategórii do 66 kg až vo finále Japoncovi Masatovi Učišibovi, je podľa mamy záhradný typ. "Tam sa cíti naozaj ako doma. A grilovanie ho nesmierne baví. Ani mu nič špeciálne na oslavu nemusím variť. Možno obyčajný rezeň, ale grilovanie ho uspokojí oveľa viac. Zvoláme partiu a poriadne si to striebro užijeme," tešila sa.
Jozef Krnáč starší dlhé roky živil v sebe víziu, že doma vychová olympijského medailistu a syn mu prianie splnil. "Najprv s džudom začala dcéra Jana, keď manžel zbadal v novinách inzerát, že sa robí nábor. Neskôr jej však na žinenke zlomili kľúčnu kosť, tak s tým prestala. Trochu som sa bála, že aj Dodo bude chodiť domov dolámaný, ale, našťastie, sa nič podobné nestalo. Ak aj nejaké škarabance utŕžil, nikdy to nepovedal nahlas. Je to taký tichý typ, ktorý ide vytrvalo za svojím cieľom. V duchu manželovho hesla: keď už niečo robiť, tak poriadne. Mnohých mladých prvý neúspech zvykne odradiť, on sa džuda držal hneď od začiatku. Už keď mal štyri roky a začali sme ho brávať spolu s dcérou, tak si ho obľúbil. Prvé kimono, také malilinkaté so zeleným pásom, stále má. Manžel ho bral dokonca so sebou na dvojdňovú cestu do Atén. Mával ním, keď v semifinále Dodo zlomil toho Kubánca. Mohol aj toho Japonca, ale ten si dal pozor. Škoda."
Pani Krnáčová spolu s 29-ročnou dcérou účinkovanie jediného syna prežívali v byte na bratislavských Dolných honoch. Najprv prostredníctvom esemesiek, ktoré prichádzali od manžela a potom v priamom televíznom prenose. "Poriadne ma to vynervovalo. Chvíľami som zatvárala oči, taká som bola nervózna, ale napokon to dobre dopadlo. To striebro sa bude v našej vitríne, kde má syn všetky medaily a diplomy, určite vynímať. Už sa teším, keď sa z Atén vráti domov. Myslím, že si to naplánoval na stredu. Len dúfam, že ho niekto príde na letisko privítať, že to nedopadne, ako keď sa Janko a Marienka vrátili z výletu."
Do rodinnej zbierky pribudnú aj čerstvé novinové výstrižky. Mamino starostlivé oko sa však kritiky nad uverejnenými fotografiami v slovenských denníkoch občas nezdržalo. "Na niektorých snímkach sa ani nepodobá. A ten olivový veniec na hlave? Vyzerá, akoby tam mal bobkový list."
Rodičovský inštinkt jej tentoraz synov úspech nepošepol. "Nevedela som, ako mu to pôjde, ale Dodo stále tvrdil, že z toho môže byť dobrý výsledok. Skoro všetkých prekvapil. O to je to teraz krajšie." Len na jedno si mama musela v príprave na olympiádu zvyknúť, na synovu neprítomnosť. "Doma takmer nebol. Stále bol vo svete, a keď sa vrátil, tak som mu stihla oprať kimoná a bol preč. Tie teda dali práčke zabrať. Už keď sa vracal z tréningov na Pozemných stavbách, boli také mokré, že sa v kúpeľni takmer nedalo dýchať. Musela som ich prať okamžite."
O džude sa však u Krnáčovcov príliš nehovorilo. "Občas sa s manželom rafali, keď Dodovi čo-to vyčítal, ale syn si radšej šiel pospať. Spánok bol a je jeho najobľúbenejšia činnosť. Dokáže prespať celé hodiny," hovorila včera popoludní Jana Krnáčová a ponáhľala sa z práce domov za chorou dcérou, ktorú trápila chrípka.
