mu kričali z tribúny medailové pozdravy. Šťastný strelec odložil vzduchovku a rozbehol sa necelých desať metrov naproti trénerovmu objatiu. Deň po Krnáčových strieborných džudistických chvatoch zostrelil v areáli Makropulo zasadenom do hôr nad Aténami druhú medailu pre Slovensko - bronzovú.

Vyzeráte vyčerpaný. Často ste si počas pretekov precvičovali ľavú ruku. Veľké nervy?

Celé to bola veľká makačka. Mám rešpekt pred piatimi kruhmi. Zo Sydney som si stále nosil nepekné spomienky, proti čomu sa ťažko bojuje. Zdá sa mi, že som odstrieľal dôležité preteky s oveľa väčšou ľahkosťou ako dnes. Posledná rana však všetko zariadila. Úžasné pocity.

Predposledný výstrel ste mali najhorší - 9,3, čo znamenalo v tej chvíli stratu medailovej pozície. Nemali ste chuť hodiť flintu do žita?

Šokovalo ma to. Musel som sa však snažiť vrátiť do hry. Pri poslednom výstrele sme si to s Kórejčanom vymenili, on zamieril zle.

Zariskovali ste?

Tam už nejde nič vymyslieť. Jednoducho som si povedal, že to bude najlepšia rana v mojom živote. Nič iné mi neostávalo. Nebola síce taká, ako som si predstavoval, no jej výsledok nakoniec znamenal to, čo som chcel.

Sledovali ste pri ňom svojho kórejského prenasledovateľa?

Videl som na komputeri, že jeho výstrel išiel mimo desiatky. Avšak kontrolu nad ostatnými som nemal. Počúval som len zdiaľky reakcie, že ani ostatní nestrieľali bohvieako. Američan neurobil prakticky nič, Ind Bindra odpadol. Je to všetko veľké nervové vypätie. Adrenalín sa nedá odplaviť, treba to tam odstáť a biť sa so všetkým, čo v človeku hučí. Pri poslednej rane je toho naoazaj veľa. Celý čas som sa nútil ku koncentrácii.

Nestrieľali ste najrýchlejšie. Prečo?

Vedel som, že všetci vypaľovali rýchlejšie. To nie je môj spôsob. Aj keď to pôsobilo deprimujúco. Vždy som túžil, aby ma ľudia videli po poslednom výstrele s rukami nad hlavou.

Zdalo sa, že ste čakali, kým Kórejčan vystrelí poslednú ranu skôr, aby ste sa mohli zariadiť. Bolo to tak?

Nie, v žiadnom prípade som si ho nevšímal. Periférne som videl iba jeho gesto. Lenže Číňania a Kórejčania sú psychicky tak perfektne pripravení, že pôsobil na mňa, ako keby mal dobrú ranu. A on ju dal v skutočnosti zle.Všeličo mi vtedy prebleslo mysľou, ale dopadlo to dobre. Stálo pri mne šťastie.

Rozhodli vo váš prospech skúsenosti?

Nie. Myslím, že skúsenosti tu nehrajú úlohu. Rozhodne mikrostotina, ako kto zareaguje na spúšti. Zbraň sa mi neustálila ani na sekundu, musel som zo seba dostať to, čo som vo finálovej časti v mieridlách už ikskrát videl. Išlo o to, vypaľovať v ideálnom momente.

Podľa čísel ste ho prepásli v prvej a deviatej sérii.

Ten deviaty bol pre mňa obrovským prekvapením. Najprv som bol v tom, že som vystrelil desiatku. Takýchto nepochopiteľných stavov som už v kariére zažil niekoľko?

Čím to?

Možno to, že centrálna nervová sústava mi pohne očný obraz. Vnímanie veľmi v tom momente ovplyvňuje videnie.

Počas súťaže máte v ušiach zátky. Ako vnímate okolie?

Tie slúžia iba na ochranu sluchu pri výstreloch. Inak počujem pomerne zreteľne hlasy z okolia. Uvedomujem si všetko, čo hovorí napríklad rozhodca. Počul som trénera Bábika, keď ma hecoval slovom poď. Povedal to trikrát, čo znamená, že iba trikrát ma potreboval dostať zo sklamania z deviatky.

Aké je porovnanie bronzu z Atlanty 1996 s aténskym?

V Grécku som sa namakal oveľa viac. Aj keď som bol psychicky vyzretejší. Vidno, že myslenie v športe ide veľmi hore. V Atlante stačilo na zlato 594, v Sydney tiež a tu v Aténach 599. Pre mňa to bolo ťažké v tom, že choroba v Sydney sa strašným spôsobom podpísala na uplynulých štyroch rokoch môjho života.

V čom najviac?

Tam som nastupoval ako favorit a zrazu bác, zle. Teraz každý čakal, ako dokážem, že som netáral, že to bol výpadok spôsobený naozaj chorobou. Hrozný tlak, som šťastný, že všetko je už preč.