Svet sa stretol pod olivovníkom

ATÉNY - Grécko sa dočkalo včera večer. S ním aj olympijský svet. V piatok trinásteho. Hry XXVIII. olympiády, len druhé v stoosemročnej histórii na helénskej pôde, nie sú fikciou, ale realitou. Oddnes sa rozbieha atraktívny boj o 301 kompletov medailí.

To nie je hrdinka včerajšieho večera, ale s veľkou pravdepodobnosťou hriešnička. Grécka šprintérka Ekaterini Tánuová na snímke zapaľuje olympijský oheň - na Panaténskom štadióne ešte na začiatku olympijskej pochodne 31. marca. Predvčerom sa vyhla dopingovej skúške. FOTO - ČTK/AP

Predvčerom sa oheň z antickej Olympie, ktorý medzičasom obehol celý svet, rozhorel na Akropole. Včera ho bežci zniesli do metropoly pod ňou. Sedemdesiatisíc divákov v hľadisku až do poslednej chvíle ostávalo v napätí, kto ho zapáli. Tušili iba to, že šťastlivcom nebude šprintér Konstantínos Kedéres. Z národného hrdinu sa za noc, po tom, čo sa vyhol dopingovej skúške, stal nešťastník.

Ceremoniál sa odohrával pod unikátnou strechou, ktorej tvorcom je španielsky architekt Calatravu - ten vymyslel aj pylón s obrovskou čašou. Oheň sa v Aténach vznáša. A bude sa najbližšie dva týždne. Od chvíle, ako sa čaša predklonila k bežcovi s pochodňou a po vzplanutí opäť vztýčila.

Pointu scenára triapolhodinového otvorenia odhalili novinári skôr, ako si grécki organizátori želali. Bol to do detailov domyslený ceremoniál, odohrávajúci sa vôkol vody, pre ktorú vraj vybagrovali 15-tisíc kubíkov zeminy. Aj preto, aby mali kde umiestiť zložité hydraulické zariadenia, ktorými vynášali nad pomyselnú hladinu symboly antického aj moderného Grécka, ale tiež minulej i súčasnej éry olympizmu. Veď hostiteľská krajina je krajinou s pol druha tisíckou ostrovov.

Dramaturgovia sľubovali pohľad na bohyňu Atény, boha lásky, ale tiež trójskeho koňa. ,,Bude to veľmi krásne a trochu mokré," avizovali šéfom misií.

Svet sa stretol na kopci pod olivovníkom. Nástup výprav rekordného počtu 202 krajín na aténsky Olympijský štadión trval vyše sto minút. Slovenská pochodovala s poradovým číslom 171 a na jej čele kráčal s vlajkou prvý náš olympijský víťaz v ére samostatnosti Michal Martikán. (mo, sita)

Otvárali hry

Atény 1996 grécky kráľ Juraj I.

Paríž 1900 bez slávnostného otvorenia

St. Louis 1904 podnikateľ David Francis z Lousiany

Londýn 1908 britský kráľ Eduard VII.

Štokholm 1912 švédsky kráľ Gustav V.

Antverpy 1920 belgický kráľ Albert I.

Paríž 1924 francúzsky prezident Gaston Doumergue

Amsterdam 1928 holandský princ Hendrik

Los Angeles 1932 americký viceprezident Charles Curtis

Berlín 1936 ríšsky kancelár Adolf Hitler

Londýn 1948 britský kráľ Juraj VI.