Odbory
Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť, predĺžiť alebo opätovne dohodnúť najdlhšie na tri roky.
Opätovne dohodnutým je pracovný pomer, ktorý sa má začať pred tým, ako uplynie 6 mesiacov odvtedy, čo sa ten predchádzajúci skončil. Práve toto je odborom tŕňom v oku. Tvrdia, že zamestnávatelia možnosť opätovnej dohody pracovného pomeru zneužívajú, čím zamestnancov "držia" v neustálej neistote.
Beblavý
Štátny tajomník Beblavý hovorí, že Zákonník práce reťazenie pracovných pomerov na dobu určitú obmedzuje. Tvrdí, že napríklad skúšobnú dobu pri opakovanom pracovnom pomere na určitú dobu nie je možné uzatvoriť, pretože "by išlo o rozpor s dobrými mravmi".
Tento nástroj podľa Beblavého čiastočne využívajú zamestnávatelia, ktorí majú počas roka nepredvídateľné množstvo práce, napríklad pre hospodárske výkyvy. Kým to tak ešte nebolo, prijímali ľudí najmä na živnosť alebo na dohody o pracovnej činnosti, "z ktorých nie je žiadna ochrana a vo veľkej miere ani odvody. Nový mechanizmus teda predstavuje vyššiu mieru ochrany," dodáva.
Zamestnávanie cez agentúry dočasného zamestnávania
Odbory
Zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania sa so zamestnancom môže dohodnúť, že ho načas pridelí inému zamestnávateľovi. Ak sa to stane, zamestnancovi jeho "starý" zamestnávateľ (agentúra) poskytuje mzdu, pričom táto musí byť "rovnako priaznivá" ako mzda toho, kto na jeho dočasnom pracovisku robí (robil) to, čo on.
Ak zamestnanca preložila agentúra a on takto pracuje menej ako 6 mesiacov, jeho mzdové podmienky "nemusia byť rovnako priaznivé". Odbory tvrdia, že v EÚ to nie je 6 mesiacov, ale 6 týždňov.
Beblavý
Európske predpisy na túto tému neexistujú, o úprave dočasného zamestnávania sa ešte len diskutuje. "Viaceré krajiny, napríklad Nemecko, Veľká Británia, Írsko alebo Dánsko presadzujú ako absolútne minimum práve 6 mesiacov", teda toľko, čo je u nás.
Súbežný pracovný pomer
Odbory
Pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas je najviac 48 hodín týždenne.
Tento limit sa vzťahuje na každé zamestnanie zvlášť. Takže ak človek má napríklad dve zamestnania, môže pracovať 96 hodín týždenne. Odbory to kritizujú, tvrdia, že v EÚ je maximálny týždenný pracovný čas 48 hodín vrátane nadčasov.
Beblavý
Európske predpisy sa snažia chrániť zamestnanca pred tým, aby nedobrovoľne pracoval viac ako 48 hodín týždenne, a Zákonník práce nie je výnimkou. "To, že si človek môže privyrábať u iných zamestnávateľov, s tým nijako nesúvisí." Dodáva, že Slovensko zatiaľ nevyužíva ani európske pravidlo, podľa ktorého zamestnanec môže pracovať aj u jedného zamestnávateľa viac ako 48 hodín týždenne, ak s tým dobrovoľne a písomne súhlasí.
Nadčasy
Odbory
Na príkaz zamestnávateľa zamestnanec môže v kalendárnom roku odpracovať nadčas najviac 150 hodín. Zamestnávateľ "môže z vážnych dôvodov dohodnúť" so zamestnancom, že odpracuje nadčas ďalších (najviac) 250 hodín. Legalizáciou 400 hodín nadčasov je Slovensko podľa odborov na čele štátov EÚ.
Beblavý
"Veľká Británia nemá žiadny limit na dobrovoľné nadčasy, v Nemecku a Holandsku určuje limit kolektívne vyjednávanie, Nórsko má rovnaký limit ako Slovensko," oponuje Beblavý.
16-hodinový denný preacovný čas
Odbory
Pracovný čas v priebehu 24 hodín v zásade nesmie presiahnuť 8 hodín. Pracovný čas zamestnávateľ musí rozvrhnúť tak, aby si zamestnanec medzi pracovnými zmenami mohol najmenej 12-hodín (nepretržite) odpočinúť.
Odpočinok zamestnávateľ môže po dohode so zamestnancom skrátiť na 8 hodín. Aj legalizáciou tohto Slovensko podľa odborov stojí na čele štátov EÚ.
Beblavý
Odpočinok možno skrátiť na 8 hodín len výnimočne, napríklad pri naliehavých opravárskych prácach, pre odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život alebo zdravie zamestnancov a pri mimoriadnych udalostiach "tak, ako to umožňuje smernica o pracovnom čase".
Hromadné prepúčťanie zamestnancov
Odbory
Podľa odborov benevolentné podmienky hromadného prepúšťania spôsobujú zneužívanie a vykorisťovanie zamestnancov.
Beblavý
Hromadné prepúšťanie sa riadi tými istými pravidlami ako individuálne, teda "nie je v ľubovôli zamestnávateľa a neviem si predstaviť, ako sa tento inštitút dá zneužiť". Navyše, keď sa k hromadnému prepúšťaniu schyľuje, zamestnávateľ musí mesiac vopred hľadať so zástupcami zamestnancov možnosti, ako mu predísť alebo zmierniť jeho dôsledky, a o výsledkoch informovať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.
Zmena pracovného pomeru na naurčitý čas na pomer na určitú dobu
Odbory tvrdia, že niektorí zamestnávatelia sa snažia zmeniť pracovný pomer na neurčitý čas na pomer na určitú dobu. Zamestnancom zmenu neodporúčajú, keďže "zamestnaný na určitú dobu" nie je pod takou ochranou - nemá nárok na odstupné ani pri organizačných zmenách, o prácu môže prísť aj počas "PN-ky" či tehotenstva atď. Odbory zamestnancom radia: "V žiadnom prípade zmenu nepodpisujte pred tým, ako sa poradíte s právnikom." Ak zamestnanec je členom základnej organizácie a príslušného odborového zväzu, zväz mu poskytne bezplatnú právnu ochranu.
Čo má vedieť zamestnanec, ktorému zamestnávateľ navrhuje zmeniť pracovný pomer
Ak je pracovný pomer dohodnutý na neurčitý čas, zmeniť ho na pomer na určitú dobu možno len vtedy, ak s tým zamestnanec súhlasí. K zmene pracovnej zmluvy, časti o trvaní pracovného pomeru, zamestnanca nemožno právne donútiť. Pracovnú zmluvu možno zmeniť len písomne. Ak zamestnanec pristúpi na to, čo mu zamestnávateľ navrhuje, nemá záruku, že pracovný pomer s ním zamestnávateľ neskončí napríklad výpoveďou ešte pred uplynutím dohodnutej doby. (joč)
