Trinástka ako nešťastné číslo vzniklo v čase, keď sa používal lunárny kalendár. Po prechode na slnečný kalendár sa ukázalo sa, že rok podľa lunárneho kalendára plynie rýchlejšie ako podľa slnečného. A preto bolo treba vždy za tri roky zaradiť do lunárneho kalendára trinásty mesiac, aby sa dosiahla zhoda so slnečným, a tým aj s prírodou. Zmätky z toho vyplývajúce sa preniesli aj na samotné číslo trinásť, hovoria astronómovia. V pohanskej mytológii bolo 12 bohov a nažívali si v šťastí a pokoji. Objavil sa však trinásty a na božské stvorenia sa začala sypať smola. Pohanská mytológia má paralelu aj v kresťanstve. Ježiš jedol poslednú večeru so svojimi 12 učeníkmi. Z nešťastnej trinástky musel niekto odísť. Krista ukrižovali v piatok. Zrejme tak vznikol mýtus okolo čísla 13, ktorý pretrval až dodnes.
Pre starých astrológov však bol piatok trinásteho veľmi priaznivým dňom. Býval zasvätený planéte a bohyni lásky Venuši.
Strach pred trinástkou definujú odborníci ako triskaidekafóbiu. V lietadlách sa často vynecháva rad s označením 13, v hoteloch zas poschodia a izby s týmto číslom. V nemocniciach do miestností s číslom 13 odkladajú metly. Výskumy ukázali, že približne 25 percent ľudí sa pozerá na trinástku - a tým skôr, ak pripadne na piatok - prinajmenšom s rešpektom. Do roka vychádzajú jeden až tri piatky trinásteho. (tasr)
