zvýšenie rizikovej prirážky neobišlo ani eurobondy vydané v amerických dolároch splatné v roku 2003.
Analytici pripisujú zvýšenie rizikovej prirážky (spreadu) viacerým faktorom. „V posledných týždňoch minulého roku dostalo Slovensko pomerne kritické varovanie od Medzinárodného menového fondu. Navyše až do poslednej chvíle investori ešte nemali jasnú informáciu o tom, akú podobu štátneho rozpočtu parlament schváli. Investori totiž s určitou neistotou sledujú zvyšovanie deficitu verejných financií pri vyššom raste ekonomiky,“ povedal denníku SME hlavný ekonóm ING Bank Ján Tóth.
Zvýšenie spreadov eurobondov však nepostihlo len Slovensko, podobný vývoj zaznamenali aj iné transformujúce sa ekonomiky. „Dôvodom bol vývoj na amerických kapitálových trhoch. Prepad cien akcií urýchlil odchod investorov z týchto trhov, svoje peniaze nasmerovali do bezpečnejších investícií. Ich sťahovanie z rizikovejších trhov tak zastihlo aj Slovensko,“ zdôraznil Tóth.
Únik investorov do „bezpečnejších zón“ sa prejavil najmä v prípade eurobondov emitovaných v dolároch. Tieto cenné papiere majú vo svojich portfóliách najmä investori z anglosaských krajín, v menšej miere európske subjekty. „V tomto regióne je kvalitných informácií o vývoji na Slovensku stále málo na rozdiel od krajín, ktoré sú k nám geograficky bližšie,“ dodal Tóth. Opačná situácia je podľa neho v prípade ostatných emisií štátnych eurobondov, do ktorých investovali predovšetkým nemecké a rakúske subjekty.
Nárast spreadov na slovenských eurobondoch zreálnil ich cenu, pretože v novembri sa ich ceny dostali na úroveň Českej republiky, ktorá má na rozdiel od Slovenska investičný rating. ING Bank preto vtedy stiahla svoje investičné odporúčania na tieto cenné papiere, za atraktívny nákup považuje v súčasnosti už len eurobondy vydané v dolároch. „Jedine v tomto prípade považujeme ich súčasnú cenu za podhodnotenú,“ podčiarkol Tóth.
MICHAL NALEVANKO
