Teherán to striktne odmietol a Irak sa mu vraj za tvrdenia svojho ministra ospravedlnil. Analytici hovoria, že ak aj Sadrovi ľudia rovno nestrieľajú zo zbraní dovezených z Iránu (hoci to vôbec nevylučujú), dostávajú odtiaľ minimálne ideologickú a zrejme aj finančnú podporu.
Tvrdé jadro iránskeho islamského štátu sa nikdy netajilo ambíciou vytvoriť náboženský štát aj v Iraku a pomôcť mu k tomu mali irackí šíiti. Oficiálny Teherán takúto politiku nerazí.
Faktom však je, že minulý týždeň zatkli v Iraku niekoľkých iránskych agentov. Zaujímavý je aj prípad iránskeho "konzula" v Karbale, ktorého uniesli teroristi. Našli uňho preukaz člena iránskych Revolučných gárd oddaných ultrakonzervatívnym iránskym klerikom. Zvláštna je aj pozícia "konzula", keďže iránska vláda irackú dočasnú vládu neuznáva.
Iracký premiér Ijád Aláví dostal pozvanie na návštevu Iránu. Zatiaľ naňho oficiálne nereagoval, hoci v minulosti hovoril, že by Teherán rád navštívil. V súčasnosti však na to zrejme nie je vhodný čas.
Obe krajiny sú totiž voči sebe krajne podozrievavé. Nabáda ich na to minulosť- osemročná vojna s takmer miliónom obetí, ale aj súčasnosť. Irán nie je nadšený novou vládou dosadenou Američanmi. Irak zhodne s Američanmi naznačuje, že Teherán hrá hlavne v šíitskych mestách svoje hry. Práve tam teraz prebiehajú najtvrdšie boje v Iraku.
Na riziko, že Irán bude zasahovať do irackých záležitostí, upozorňovali všetky štúdie ešte v období plánovania irackej operácie. Počas vojny sa Irán držal bokom, ale po páde Saddámovho režimu začal so svojimi oficiálnymi aj neoficiálnymi aktivitami.
Súčasná iracká vláda je pre mnohých v Teheráne vládou zradcov. Navyše, po tom, čo odmietla zaradiť do žaloby proti Saddámovi vojnu s Iránom a zrejme sa nebude ponáhľať ani s vyplatením vojnových reparácií, sa im zdá, že sa pre nich nič nezmenilo.
JANA MIKUŠOVÁ
