Náklady autodopravcov každým dňom rastú. Varujú, že ak štát nezníži spotrebnú daň z benzínu, neoplatí sa im už ďalej jazdiť. ILUSTRAČNÉ FOTO - TASR
BRATISLAVA - Hoci sa obdobie ropnej krízy predžuje, mnohí politici ani ekonómovia to stále nepovažujú za dôvod na zníženie spotrebnej dane na pohonné látky. Slovensko má po Nemecku najvyššiu sadzbu spotrebnej dane na naftu v Európe. Z ceny, ktorú zaplatí motorista za 1000 litrov nafty, tvorí spotrebná daň 14 500 korún. Pri súčasnej cene nafty je to zhruba 40 percent.
Kto je za?
Hlasy za zníženie spotrebnej dane zaznievajú už dlhší čas najmä z prostredia dopravných firiem. "V minulosti sme sa viackrát snažili o zníženie spotrebnej dane na naftu. Stanovisko ministerstva financií je však zatiaľ striktné a neústupné," hovorí Roman Kment zo združenia dopravcov ČESMAD. "Ak bude takýto vývoj cien dlhodobý, tak by sa podľa nášho názoru mal na riešení podieľať aj štát a nenechať všetko na trh. Skôr či neskôr sa totiž drahé pohonné látky prejavia aj na cenách ostatných tovarov a služieb," dodal Kment.
Ľudia z dopravných firiem hovoria o miliónových stratách z pohybu cien. "Mesačne spotrebuje náš podnik približne pol milióna litrov nafty. V priebehu uplynulých dvoch týždňov vystúpila jej cena o dve koruny nahor, čo pre nás znamená dodatočné náklady jeden milión korún mesačne," hovorí generálny riaditeľ SAD Nitra Ján Vrba.
Podobné starosti majú aj v NAD 820 Bratislava, čo je jeden najväčších nákladných prepravcov na Slovensku. "Oproti januáru vzrastú naše mesačné náklady na motorovú naftu o 1,5 milióna korún," hovorí František Pinte, generálny riaditeľ firmy. Obáva sa, že táto situácia by mohla u niektorých dopravcov časom vyústiť do zníženia zamestnanosti či krátenia miezd. Reálne sa podľa neho dá uvažovať aj o fúziách malých dopravcov s veľkými.
Kto je proti?
Hlavným odporcom úpravy daní je ministerstvo financií. Vývoj cien považuje za dôsledok pohybov na svetových trhoch a varuje pred unáhleným hodnotením na základe niekoľkotýždňových výkyvov cien. Pred časom vyhlásilo, že úvahy o daňových zmenách by boli aktuálne len v prípade ohrozenia inflačného cieľa. "Inflačné odhady zatiaľ nie sú vážne ohrozené," povedal včera hovorca ministerstva Papanek.
S názormi ministerstva súhlasí i časť nezávislých analytikov. "Dane nie sú nástrojom sociálnej politiky a nie sú ani najvhodnejším prostriedkom na ovplyvňovanie cien niektorých tovarov," hovorí analytik Tatra banky Robert Prega. Zopakoval, že čím menej sa menia daňové sadzby, tým lepšie. "Znížením daní by sa dosiahol pokles ceny o niekoľko korún. Ak by však ceny ropy pokračovali v raste, o chvíľu by boli spotrebiteľské ceny tam, kde pred znížením daní, takže jediným efektom by boli nižšie príjmy štátneho rozpočtu."
Názor dopravcov, že štát by sa mal podieľať na riešení vplyvov drahých pohonných látok, považuje za nelogický. "Štát to zasahuje hlavne cez vyššie náklady - verejný sektor predsa tiež nakupuje pohonné látky," dodal Prega.
Chuť na novely daňových zákonov nemajú ani niektorí koaliční poslanci. "Nemyslím si, že toto by bolo riešenie. Je síce pravda, že značný podiel v cene je daň, ale pohyb cien vyplýva z cien ropy. Preto by bola intervencia štátu teraz predčasná," myslí si poslanec za KDH Minárik. Predseda SMK Béla Bugár tvrdí, že ak by bola vôľa, mohlo by sa daňami pohnúť. "Predstaviť sa dá všetko, ale na takýto krok by bola potrebná analýza," povedal.
Nafta je drahá, pretože je málo ropy
BRATISLAVA - Cena ropy sa už druhý týždeň drží na rekordnej úrovni a nič nesvedčí o tom, že by sa mal nepriaznivý vývoj zastaviť. Práve naopak - svetová ekonomika spáli každý deň 80 miliónov barelov ropy. Celosvetová ťažba prekračuje tento objem len o dva milióny barelov.
Podľa Medzinárodnej agentúry pre energiu IEA existuje momentálne len veľmi malá rezerva v ťažbe ropy. Krajiny ropného kartelu OPEC podľa IEA dokážu vyťažiť ešte 600-tisíc barelov denne navyše a zvyšok sveta ďalších 600-tisíc barelov. Ešte v roku 2002 bola ťažobná rezerva šesť až sedem miliónov barelov. Práve vysoký dopyt v porovnaní s ťažbou je podľa IEA dôvodom vysokej ceny ropy. Americká ľahká ropa prekonala na burze v New Yorku hranicu 45 dolárov za barel.
"Trvalý prudký pokles cien ropy nie je pravdepodobný ani v roku 2005, pretože svetový dopyt po rope by podľa očakávaní mal pokračovať v silnom raste, čo udrží zásoby ropy napäté," napísala IEA.
Hoci ceny nad 40 dolárov za barel netrvali ešte ani dva mesiace, zo sveta podnikania sa už šíria prvé správy o problémoch. Nemecký štatistický úrad včera upozornil, že zdraženie výrobkov z minerálnych olejov citeľne ovplyvnilo júlovú infláciu. Ľahký vykurovací olej zdražel v krajine za rok o 17,2 percenta, pohonné látky o 8,2 percenta.
Oveľa dramatickejšia situácia je v Srbsku. Tamojší monopolný distribútor pohonných látok sa dohaduje so súkromnými čerpacími stanicami o ceny a zatiaľ obmedzil dodávky benzínu a nafty, čo pociťujú už aj bežní ľudia. (jj, reuters, čtk)
