ie a jedno z nich ide v protismere. Americký film Rýchlo a zbesilo naživo.
Z tunovania čiže úpravy áut sa stal celosvetový fenomén. Slovensko nie je výnimkou, po nočných uliciach Bratislavy sa tiež preháňajú tuneri s vedomím, že robia niečo zakázané. Iní berú úpravu áut ako výraz individuality a celoživotné hobby. Silu vytunovaných koní predvádzajú len na zrazoch.
Tuning znamená ladenie. S čím ladia a neladia slovenskí tuneri?

Päť, štyri, tri, dva, jedna. Štart!
"Číslo 173!" zakričí chlapec na ceste smerom do krovia, kde za stolíkom sedia dvaja muži zabratí do papierov. Jeden z nich zdvihne k uchu vysielačku a dá signál druhému. Chlapec dostane pokyn a zaklope na predné sklo auta. Na prstoch odráta od päť do jedna a prudko švihne rukou. Kolesá zapískajú, oprú sa do cesty, motor zareve a auto vyrazí na 400-metrovú trať.
Na jej konci je fotobunka, ktorá meria rýchlosť, ale nie preto, aby mali na polícii záznamy. V malej dedinke Hubice na juhu Slovenska súťažia tuneri v šprinte.
Branislav Ivčič a Michal Kohút z prvého tuningového klubu na Slovensku hovoria, že šprint sa na zrazoch začal robiť preto, aby sa nerozmohli ilegálne preteky, aké sa robia v Česku. Obaja sú priaznivci tuningu, ku ktorému sa dostali v čase, keď sa začali potĺkať po pretekoch na Masarykovom okruhu v Brne. V deväťdesiatom deviatom roku sa popri prvých úpravách svojich áut rozhodli založiť domáci Tuning klub. Prvý zraz bol v Hubiciach a odvtedy sa tam stretávajú aspoň raz ročne.
Tvrdia, že nelegálne nočné naháňačky na autách nie sú ich parketou. Podľa nich je tuning úprava auta, ktorá má zvýšiť jeho bezpečnosť na ceste. "S rýchlou jazdou po meste to nesúvisí, išli by sme sami proti sebe, ak by sme hovorili, že porušujeme predpisy. Ak sa tuning urobí dobre, môže auto získať lepšie vlastnosti, akurát na úkor pohodlia," hovorí Ivčič. Michal Kohút však rovnako úprimne dodá: "Ak mám na háku pokutu, spravím si motor a jazdím rýchlo. Keď viem, čo si môžem dovoliť, čo auto zvládne, tak aj proti predpisom."

Vyráža trabant
Cez dedinu sa hadí rad áut, každé má na skle číslo. Niektoré vyzerajú na pohľad normálne, na iných zreteľne vidno úpravy - krídlo na zadnej kapote, veľký dvojradový výfuk, lesklé puklice, namiesto predných svetiel dve čierne diery - aby lepšie chladil motor.
Na štarte je pripravený trabant. Žltý, s červenými pásmi, niekto poznamená, že motor má nastavený tak, akoby tĺkol po hrncoch. Muži vybuchnú do smiechu, trabant vyráža a o chvíľu príde neuveriteľná správa, že dosiahol rýchlosť 102 km za hodinu.
Na štarte to skúša frajer bez štartového čísla. Chvíľu vyzerá, že dostane povolenie, ale jeden z organizátorov s nepreniknuteľným výrazom tváre zavelí - auto bez čísla musí preč! Chlapík prikývne "okej", dupne na plyn a predvedie perfektný odpich. Vo vzduchu cítiť testosterón, americký akčný film Rýchlo a zbesilo žije svoju verziu v Hubiciach. Z krovia vychádzajú mladučké baby v bikinách. Doumývali autá pred publikom, tak idú povzbudiť svojich pretekárov.
Naši tuneri si výbavu pre autá kupujú len málo. Väčšinu výrobkov z katalógu vyrábajú po domácky. "Nie každý je ochotný dať stotisíc korún do výbavy, a potom tak aj tie autá vyzerajú. Strašné gýče!" hovorí Ivčič.
Najbežnejšie autá, na ktorých sa robia svojpomocné úpravy, sú staré škodovky. Iný tuning pestujú ľudia, ktorí naň majú veľa peňazí, alebo si šetria a všetky úspory vrážajú do auta.

Rýchlo a zbesilo, ale sami
Tuning prenikol do bežného života z motoristického športu. Tam sa začali vo výbave používať prvky ako spojler alebo krídla na kapote, ktoré pomáhali autu vylepšovať jazdné vlastnosti. Tuning ako hobby je o tom istom, akurát v bežnej premávke sa nedá jazdiť ako na okruhu. Preto je viac zameraný na dizajn.
Prví tuneri sa objavili v Japonsku a Spojených štátoch amerických. Len tam si väčšinou môžu dovoliť drahé autá Skyline, sen všetkých tunerov.
Odkedy v kinách premietali akčný film Rýchlo a zbesilo, tuning pomaly prenikol aj k nám. Vyskladávanie áut a motoriek z rôznych dielcv majú tunajší ľudia v krvi. Počas komunizmu sa stačilo prejsť po dedine - v každom dvore stálo na tehlách nejaké vozidlo, v ktorom sa vŕtali chlapi. Po uliciach jazdili prečudesné terénne motorky, pozvárané doma.
Nevýhodou tuningu je, že je strašne drahý, a tak si tuneri v podstate aj teraz montujú ozdoby na autá sami, súhlasí Ivčič.
Jedno krídlo stojí 14 000 korún, nie každý na to má. Takí sa rozhodnú radšej si ho vyrobiť sami, ale ani to nie je ľahké, treba mať skúsenosti s laminovaním. Ak sa stane, že sa také krídlo odtrhne počas jazdy, vodiča neminie vysoká pokuta alebo aj trest.

Že to nie je dovolené? To nikoho netrápi
Medzi tunajšími tunermi prevláda názor, že za ozajstný tuning sa dá považovať len to, čo si dokážu urobiť sami. "Je to dobrý pocit a nakoniec ja sám viem o svojom aute najviac," hovorí Róbert Emila, manažér tuningovej firmy Cobra tuning, autodielne, v ktorej sa robia špeciálne úpravy. Podľa jeho skúseností sa fanúšikovia prerábania uchyľujú k domáckym výrobkom práve pre nedostatok peňazí.
Jeho kolega Peter Kuttner nezaprie dušu tunera, keď dodáva: "Ide o individualitu. Keď sa zíde desať škodoviek so sériovým tuningom, každý si ešte aj ten tuning vylepší po svojom. Že to nie je dovolené, to každý vie, ale nás to až tak veľmi netrápi."
V ich autodielni sú na predaj certifikované výrobky zo Západu, ktoré platia aj pre pozemné komunikácie na Slovensku. V iných krajinách Európskej únie, najmä v Nemecku a Rakúsku, platia pre tunerov veľmi tvrdé zákony. Ak nepreukážete povolenie na každé vylepšenie auta, vezmú vám vodičský preukaz. V Taliansku a Francúzsku si vraj tuner môže namontovať čokoľvek.
"Na Slovensku je to celkom zanedbaná vec," hovorí Peter Kuttner. "Spoločnosti, ktoré sú tu, predávajú to, čo je na trhu a nepýtajú sa, či sú výrobky homologizované aj pre naše komunikácie."
Ako prvé sa na aute ladia kolesá, lebo "kolesá robia auto". Manažér tuningovej autodielne hovorí, že motorové úpravy sú drahšie, preto skôr upravujú exteriér - svetielka, hudba, doplnky. Maniaci zameraní na audiovýbavu auta sú schopní dať do autorádia a reproduktorov aj 400-tisíc korún. Iní si namontujú lesklé chrómové kolesá za 50-tisíc jedno.
Veľa áut sa prerába aj pre biznis, ale poriadne úpravy sú na nezaplatenie. "Na zraze bolo jedno Subaru, ktoré stálo 1 800 000 korún a z toho 1 200 000 stála len úprava. Kto si to kúpi?" pýta sa Michal Kohút.

Bomba v aute - rajský plyn
Je ešte jedna úprava vozidla, ktorá laikovi aj tunerovi vyráža dych. Opäť je to niečo tajné, nepovolené, s adrenalínovou príchuťou - rajský plyn, inak používaný na uspávanie pacientov. Ten motor prinúti k šialenému výkonu.
"Nitro je finančne náročné. Na svete sú len štyria výrobcovia, v Amerike a Japonsku. Väčšina týchto súprav presahuje finančné možnosti našich tunerov," hovorí Emila. Našinci sa vynašli - do áut si montujú vlastnoručne robené nitro.
"Aj tu na Slovensku sa do áut montuje NOS alebo nitro," hovorí Róbert Emila. "Musím však povedať, že v našej firme sa nikdy nemontovalo a ani sa nebude." Vie o čom hovorí, pretože NOS systémy sú zakázané v celej Európe. Nie sú homologizované a nikdy ani nebudú. Bomba s rajským plynom v kabíne je vlastne preprava nebezpečných výbušných plynov v aute. Na to treba špeciálny preukaz a prepravná rýchlosť 200 km/h neprichádza do úvahy. A už vôbec nie to, aby fľaša bola súčasťou auta.
"Toho kyslíku tam nie je až tak veľa, aby mohlo auto vybuchnúť, ale ak uniká rajský plyn, vodič môže počas jazdy zaspať," hovorí Kohút. Nitro sa používa na štarte pri pretekoch. Po sto metroch vodič zastaví prívod plynu a auto vystrelí dopredu. Ak by nitro išlo v motore čo len päť minút, obrovská teplota by roztavila piesty.
Najlacnejší NOS systém - bomba, splyňovač a ventil stoja okolo 25 000 korún a náplň do fľaše 1800 korún. Vydrží na desať štartov.
Zatiaľ sa vraj s nitrom montovaným po domácky nikomu nič nestalo. "Treba podotknúť, že doma vyrobené nitro je oveľa bezpečnejšie ako dovezené, lebo je tu vyskúšané a otestované," hovorí Emila.
Branislav Ivčič hovorí, že nitro sa montovalo hlavne po spomínanom filme Rýchlo a zbesilo. Podľa neho veľa tunerov potom zistilo, že autá s prerobeným motorom idú lepšie ako s nitrom a na rozdiel od neho sa dajú používať aj na diaľnici.

Blížia sa aj delové gule
Nepovolené, nelicencované alebo doma vyrobené súčiastky, vylepšenie bežných áut, rajský plyn - to ešte nie je v súvislosti s tuningom všetko, čo sa pohybuje na hrane zákona. Keďže tento jav pochádza z motoristického športu, k tuningu neodmysliteľne patria preteky.
Majitelia vylepšených áut sa na našich cestách za plnej premávky veľmi nevybláznia. Povolené autozrazy sa tiež nekonajú každý deň. Preto sa tuneri schádzajú v noci podľa možnosti na dlhých a rovných cestách.
Českej televízii sa podarilo nakrútiť zábery z ilegálnych pretekov v Brne. Po odvysielaní vypukol škandál, pretože sa prišlo na to, že polícia je na rýchle autá krátka. Teraz česká polícia kontroluje a pokutuje všetkých tunerov, bez rozdielu, či nočné preteky jazdia, alebo nie.
Že nelegálne preteky sú aj na Slovensku, potvrdzujú tuneri z autodielne, aj vedenie Tuning klubu. Róbert Emila hovorí: "U nás sa nelegálne preteky robia tiež, policajti o nich vedia a chodia tam. Nie je to až v takej nebezpečnej miere ako v Česku." Donedávna sa v Česku jazdilo po diaľnici v protismere. Kto vydržal najdlhšie, vyhral vraj pol milióna.
Branislav Ivčič hovorí o extréme, ktorý je ohrozovaním cudzieho života: "Tuneri si v Brne našli križovatku, kde sa križujú dve rovné cesty, jedna hlavná a druhá so značkou stop. Stávka bola rozbehnúť sa a preletieť križovatkou bez toho, aby sa pozreli do strán." Rovnakým rizikom sú aj takzvané "cannonballs" - delové gule, ktoré sa jazdia po svete. Ide o to, čo najrýchlejšie sa dostať z jednej krajiny neraz aj cez tri štáty nonstop do cieľa. V hre je veľký bank. Polícia v Česku včas cannonballovu akciu odhalila a znemožnila. Tunerov, medzi nimi aj slovenských, vytlačili postupne za mesto.

Nočné preteky v Bratislave
"Nočné 400-metrové preteky sa jazdia aj v Bratislave. Všetci o nich vedia, stretávame sa tam, lebo patríme do tejto komunity," hovorí tuner z autodielne. "Nehovorím, že chodím jazdiť, skôr sa pozerať," dodáva. Jazdí sa na 3 - 4 veľkých cestách v Bratislave, ktoré sú v nočných hodinách málo frekventované a ľudia si tam dávajú pozor. Zažil aj políciu, ako na mieste chytá a kontroluje ľudí. "Chvalabohu, ešte sa tam nestala žiadna havária," hovorí.
Súťaží sa o peniaze? "Pokiaľ viem, sú to len preteky z hecu, o to, čie auto ide lepšie," hovorí Emila. "Kde sa jazdí - to by sme radšej nezverejňovali."
Jeho kolega Peter Kuttner hovorí, že sú určite aj iné miesta na Slovensku, kde sa jazdí, ale je to ilegálne a nezverejňujú sa. "Preto to nepovieme ani my. A nenájdete to ani na internete, tuneri sa informujú cez sms správy."
Podľa jedného z členov Tuning klubu sa robili preteky na parkovisku pri hypermarkete Hypernova. Účastníci sa dohodli cez internet, že sa stretne desať áut a ponaháňajú sa. "Ak sa o tom dozvie policajt, je to len náhodou. Aj tak, ak idem autom domov a naďabím na debila, ktorý sa chce naháňať, sundám ho a hotovo. Čiže tiež ilegálne pretekám," hovorí.

Prižmúrené oko polície
Podľa terajšieho zákona môže dať cestná kontrola šoférovi pokutu 2000 korún a zakázať ďalšiu jazdu vozidlu, ktoré nemá výbavu v súlade s dokladmi. V praxi policajti bez potrebných zariadení nezistia na ceste, či auto, ktoré zastavili, má širšie pneumatiky, alebo či rev výfuku prekračuje povolenú hranicu decibelov. Postupne sa bude Slovensko musieť prispôsobiť a prijať zákony berúce do úvahy úpravy áut.
Zatiaľ však najskôr platí to, čo hovorí majiteľ autodielne: "Zákony už nejaké sú, ale zatiaľ je to sivá zóna: každý vie, že to nie je až tak povolené, ale ani až tak postihnuteľné. Akceptuje sa to prižmúrením oka."

Fandia tuningu aj policajti?
Vzťahy tunerov s políciou sa začínajú podobať situácii v Česku. Polícia nemá v láske ani oficiálne povolené zrazy, ktoré sa robia na letiskách alebo v Hubiciach. Pri poslednom zraze v dedine pobrali pár technických preukazov. "S vytunovanými autami na cestách majú zlú skúsenosť," hovorí Michal Kohút.
S témou autotuningu sme oslovili Prezídium policajného zboru SR. Z odpovedí vyplýva, že polícia na cestách nijako zvlášť nerozlišuje medzi normálnymi autami a tunermi. "Ak vodič prekročí napríklad povolenú rýchlosť jazdy, štatisticky sa následne nevykazuje, či ju spôsobil na tuningovo upravenom vozidle," znie odpoveď z kancelárie hovorkyne.
K zlej nálade policajtov prispieva podľa tunerov aj fakt, že na rozdiel od kolegov z Rakúska či z Nemecka majú policajti pomalé autá, a tak im vylepšené stroje zmiznú na tretej zákrute.
Paradoxné na celej situácii je, že aj medzi dopravnými policajtmi sú fanúšikovia tuningu. Potvrdzujú to majitelia autodielne, kam si chodia po súčiastky.

Mazda na vozíčku
Tuning obmedzuje životnosť auta. Každá fabrika dáva do vývoja motorov milióny, aby podávali čo najlepší výkon a zároveň sa rýchlo neničili. Napriek tomu si tuneri vylepšujú motory po svojom. Na zraz do Hubíc došla detailne prerobená Mazda. Majiteľ ju doviezol na vozíku, lebo na 40-kilometrovú trasu z Bratislavy by spotreboval celú nádrž. Jeho auto má spotrebu asi 80 litrov, no na druhej strane sila pod kapotou pri štarte takmer vždy potrhá prevodovku.
Čo robia tuneri s autami, ktoré sa vôbec nehodia na cesty? Podľa členov Tuning klubu ich majú v garážach. Večer sa nimi odvezú do kina, aby ich videli, idú na zraz, a to je všetko.

Dajte im prázdnu cestu
Je tuning životným štýlom? Podľa ľudí z Tuning klubu skôr záľuba pre tých, čo si chcú auto vylepšovať. Takí ľudia sa poznajú, stretávajú a chvália, kto čo má.
Tuneri dúfajú, že raz sa budú naše cesty podobať nemeckým, aby nemuseli tak často meniť tlmiče. Zákony a predpisy zosúladené s európskymi im uľahčia pohyb po Európe, aj pohyb v rámci hraníc toho, čo je legálne.
Bude to ešte stále atraktívne? Ivčič tvrdí, že určite, podľa neho je tuning stále hlavne o individualite. "Ak budem chcieť mať osemnásť svetiel v prednej časti, budem ich tam mať a budem najväčší šerif," hovorí Kohút. Možno by stačilo dať tunerom to, čo chcú, napríklad aj prázdnu cestu.
Situáciu v Brne určite upokojí novinka, ktorú začali ponúkať na pretekárskom Masarykovom okruhu: zriadili tam hodiny pre verejnosť, počas ktorých si každý môže za niekoľko stoviek zajazdiť 25 minút bez rizika.

Autor: Text: DENISA VOLOŠČUKOVÁ / Foto: PAVOL FUNTÁL