Nedávno mi rozprávala priateľka, že aj jej manžel vybehol raz ráno „iba na skok, po novinky". Keď „o chvíľočku" začula na schodoch kroky, chcela ho potešiť žartíkom, ktorý mu občas robievala. Pootvorila dvere, aby nemusel zvoniť, ľahla si na zem, zatvorila oči a robila omdletú. Vzápätí začula výkrik: „Preboha! Mŕtvola!"

Vyskočila, hlas bol cudzí. A oproti nej stál šokovaný inštalatér. Celkom zabudla, že im tečie vodovod a že inštalatér je ohlásený práve na to ráno.
To, že vyskočila živá, inštalatéra vydesilo ešte viac. Darmo vysvetľovala, že to bol len žart. Vodovod opravil v rekordnom čase a vydýchol si, až keď ho vyplatila a mohol odísť.

Zato manžel stále neprichádzal. Bolo poludnie, a jeho nikde. V mojej priateľke narastala zlosť, chuť omdlievať ju prešla. Manžel sa vrátil až večer a v „náladičke". Vraj, keď kúpil noviny, „odskočil si" ešte do vedľajšieho pohostinstva na „hlt pivka". Práve sa chystal platiť, keď vošiel rozčúlený človek a zvolal: „Boženka, stopečku slivovice! Predstav si! Idem opraviť vodovod a tam zamdletá žena. Dával som jej dýchanie z úst do úst." Priateľkin manžel sa vraj hneď dovtípil, kto bola tá zamdletá, a zalomcovala ním žiarlivosť. Musel si dať nie „hlt pivka", ale „zo tri kalíšteky", aby sa z nej spamätal.

„Nehovoril pod necht pravdy!" zvolala vraj moja priateľka. „Nijaké dýchanie z úst do úst mi nedával. Sama som vyskočila, keď som sa dovtípila, že to nie si ty!"

„Verím ti," povedal manžel, „ale uznaj, že kúštik som žiarliť mohol. Ba chlp tej žiarlivosti ešte vo mne zostal."

„Mal si si dať ešte kalíštek navrch," povedala vraj na to moja priateľka.
Nuž, o čom to svedčí? Mávame my Slováci aj byľku starostí. Niekedy ich máme dokonca práve preto, že pri odhade dávame prednosť malým mieram. Ale zas, práve preto, že im dávame prednosť, máme to potom aj od starostí k bezstarostnosti zas „iba na skok".