Egon Gál (1940) sa narodil v Palúdzke pri Liptovskom Mikuláši. Absolvoval Chemicko-technologickú fakultu SVŠT, do roku 1990 pracoval v chemickom výskume, potom na Katedre humanistiky Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Komenského. Od roku 1997 je riaditeľom Inštitútu judaistiky Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK. Je spoluautorom antológie Filozofia a kognitívne vedy, Myseľ, telo, stroj, O slobode, spravodlivosti a moci, Za zrkadlom moderny a antológie Kognitívne vedy. FOTO SME - PAVOL MAJER

"V predošlom režime vznikli u nás dosť veľké medzery vo vydávaní filozofickej literatúry, touto edíciou sa ich snažíme aspoň čiastočne zaplniť," hovorí EGON GÁL, editor edície Osobnosti filozofie, ktorou obohacuje náš knižný trh Albert Marenčin - Vydavateľstvo PT. V kolekcii krátkych monografií, ktoré sprostredkúvajú základné myšlienky a kontext tvorby najvýznamnejších filozofov od čias antiky až po súčasnosť, vyšli zatiaľ dva tituly, venované Noamovi Chomskému a Thomasovi Hobbesovi. "V podstate kopírujeme veľmi populárnu edíciu vydavateľstva Wadsworth, tam vyšlo okolo stodvadsať takýchto monografií. Sú to knižky, aké už dnes málokto na svete píše, ich autormi sú vysokoškolskí profesori a píšu ich tak, aby to bolo zrozumiteľné a príťažlivé aj pre ľudí, ktorí nemajú nejaký filozofický základ."

Komu je teda určená vaša edícia?

"Študentom, poslucháčom úvodných kurzov filozofie, ale aj širšej verejnosti, zaujímajúcej sa o duchovné dejiny západnej civilizácie."

Koľko osobností mienite predstaviť?

"Zhruba za štyri roky ich bude okolo štyridsať. Čoskoro vyjde kniha o Ecovi, do konca roka máme v pláne ešte Derridu, Foucaulta, Kanta, Descarta, Akvinského, Davidsona, Gadamera či Dennetta, v ďalšom roku potom Locka, Spinozu, Huma, Kierkegaarda, Fodora, Habermasa a ďalších."

Čo rozhoduje o tom, kto a čo sa ocitne vo vašom výbere?

"Edícia má tri línie. V prvej budeme mapovať dejiny európskej filozofie, v ďalšej sa chceme venovať niekoľkým postavám druhej polovice dvadsiateho storočia, najmä postmoderným francúzskym filozofom, o ktorých mnohí píšu a kritizujú ich, ale málokto naozaj pozná ich dielo. A do tretice je tu celá oblasť filozofie, ktorá je u nás absolútne neznáma, napríklad súčasná americká filozofia, filozofia mysle, jazyka či postanalytická filozofia."

Čiže posun od monografií o osobnostiach k poznávaniu ich konkrétnych diel?

"Áno, paralelne začne vychádzať aj druhá séria kníh, ktoré sa budú venovať predovšetkým súčasným filozofickým problémom. Prvou bude Vnútorné oko od Nicolasa Humphreyho, filozofa, psychológa a biológa. Sú to veľmi zasvätené úvahy o mysli, socialite a vedomí."

Práve v širšej verejnosti, pre ktorú je tiež vaša edícia určená, zaznie občas kacírska otázka: Čo vyriešila filozofia, keď niektorými problémami sa zaoberá už tisícročia?

"To je dosť povrchný pohľad. Filozofia sa nezaoberá tisícročia tými istými problémami, každá generácia sa zaoberá otázkami, ktoré sú aktuálne v jej dobe. A že niektoré otázky sa stále opakujú, iba znamená, že každá generácia musí znovu a znovu riešiť tie isté problémy v rôznych kultúrnych a historických situáciách."

Aký má filozofia vplyv na spoločnosť?

"Je to niečo medzi vplyvom vedy, ktorej výsledky pôsobia aj na ľudí, čo sa o vedu vôbec nezaujímajú, a vplyvom umenia, ktoré zasa hovorí niečo len tým, ktorí ho bezprostredne vnímajú."

Čím nás teda obohacujú filozofi?

"Kým veda prichádza s novými poznatkami a umenie s novými zážitkami, filozofia pomáha porozumieť tomu všetkému, zaradiť to do série teórií, vízií a skúseností generácií. Jeden významný mysliteľ povedal, že spôsobom, akým dnes filozofi rozmýšľajú, budú rozmýšľať ľudia na ulici o tridsať rokov."

Možno aj preto filozofia mnohým pripadá ako akási exkluzívna, priam elitárska veda. Zodpovedá tomu jej postavenie v spoločenskej hierarchii?

"Nie, postavenie filozofie v akejkoľvek spoločnosti je na prvý pohľad dosť zanedbateľné. Nijako viditeľne neovplyvňuje život spoločnosti, skôr má naň vplyv sprostredkovaný. A keď ho nemá, je to na tej spoločnosti cítiť. Filozofia je akýsi depozitár problémov, myšlienok, omylov ľudstva."

Využíva spoločnosť dostatočne tento depozitár?

"Určite nie vždy. Napríklad dnes sa u nás vedú spory o hodnotách, ideológiách, morálke a politike, pričom tieto spory sú také nepoučené diskusiami filozofov, ktoré prebiehali desaťročia na celom svete, že je to až zarážajúce."