Kanaďanka Christine Nordhagenová drží vo vzduchu Američanku Toccaru Montgomeryovú vo finále kategórie do 68 kg na majstrovstvách sveta v Sofii 2002. FOTO - ARCHÍV
Mužské zápasenie je súčasťou olympijských hier odnepamäti. V programe figurovalo už v staroveku počas prvých hier roku 776 pred Kristom i v prvých novodobých v Aténach 1896. Ženy sa dočkali až teraz. Hoci prvý šampionát mali už v roku 1987 v nórskom Lörenskogu, Medzinárodný olympijský výbor im uvoľnil cestu až pred tromi rokmi. Skresal mužské kategórie a schválil štyri kategórie aj pre voľnoštýliarky - do 48, 55, 63 a 72 kg. Hoci tlak neolympijských športov dostať sa pod päť kruhov (napr. karatistov či golfistov) v posledných rokoch silnel, uspeli len zápasníčky. Ako jediné. MOV len s veľkou nevôľou prijíma do elitnej spoločnosti nové odvetvia.
S účasťou prichádza rešpekt
"Konečne. Ak by tak zástupcovia MOV neurobili, dávno by som so zápasením skončila," povedala v interview pre CBC Sports Kanaďanka Christine Nordhagenová. Šesťnásobná majsterka sveta (do 72 kg) vkročila súťažne na žinenku v roku 1991. Dnes má 33. "Fakt, že budeme na olympiáde, mi vlial do žíl novú krv. Konečne máme aj my rešpekt, akým sa muži hrdia celý čas," tvrdí.
V staroveku ľudia verili, že zápasenie dodá žene silu pred pôrodom, no západný svet si to nemyslel. Kompetentní sa feminizácii tohto športu dlho a vytrvalo bránili. Keď mu konečne Medzinárodná zápasnícka asociácia dala zelenú, záujem oň pomaly stúpal. Hľadisko v nórskom Lörenskogu videlo na prvom svetovom šampionáte pred 17 rokmi zástupkyne len deviatich krajín, vlani v New Yorku ich súťažilo už 41 a olympijskej kvalifikácie sa zúčastnilo až 54 štátov. Do Grécka pricestujú voľnoštýliarky z 21 krajín.
Amerika zaznamenala 300-percentný nárast
Favoritov treba hľadať najmä v Japonkách (na vlaňajších MS získali päť zlatých) a Američankách, ktoré si v New Yorku privlastnili najviac medailí - sedem. V USA je to dnes podľa trénera na kalifornskej univerzite West Covina Dona Stephensa celkom módny šport. "V krajine zápasí asi päťtisíc dievčat. Za posledných päť rokov sme zaznamenali tristopercentný nárast. Rodičia dcéram postupne prestanú brániť, ak majú chuť. Len ich musíme presvedčiť, že pri tréningoch s mužmi naozaj nedochádza k žiadnym zakázaným dotykom. Toho sa väčšina najväčšmi bála," vravel Stephens pre denník The Arizona Republic.
Slovensko zatiaľ bez čisto ženského klubu
Zobúdzajú sa aj slovenské devy. Najmä na juhu republiky, kde sa pred dvoma rokmi konal aj prvý ženský šampionát. "Súťažila ich asi dvadsiatka, ale čisto ženský klub zatiaľ u nás nemáme," vysvetľuje metodik Slovenského zápasníckeho zväzu Milan Urbánek. "V seniorskej kategórii momentálne neevidujeme žiadnu pretekárku, nádejnú juniorku, ktorá súťaži aj v zahraničí, máme len jednu - Andreu Hajdukovú z Košíc. V Maďarsku či v Česku sú na tom lepšie, tam už samostatné ženské kluby fungujú."
Dievčatá sa podľa Urbánka nalákať na žinenku dajú, ale dlho tam nevydržia. "Väčšinou ich chlapci rýchlo odlákajú. A aj s nimi je problém. Niekedy ich bolo dosť, teraz sa nám hlási len málo nadšencov. Emócie si začali vybíjať na mobiloch či počítačoch. Na druhej strane fakt, že už aj ženy budú na olympiáde, je dobrá správa. V porovnaní s boxom či kulturistikou je to podľa mňa úplne normálny šport," tvrdí Urbánek.
Podprsenky sú dovolené
Pravidlá pre ženy sa od mužských líšia len minimálne. Na žinenke musia mať priliehavý dres červenej či modrej farby ľubovoľného tvaru. Odporúčaný je krátky strih vlasov. Ak sú dlhé, musí pretekárka použiť chránič uší na spevnenie vlasov. Nosiť sa môžu aj podprsenky, ale nesmú obsahovať žiadnu kovovú časť.
A čo ženy láka na žinenky najväčšmi? "Ten pocit zadosťučinenia, keď vyhráte. Milujem zápasenie a budem ho robiť tak dlho, kým budem vládať," vyznala sa po zisku piateho titulu majstra sveta 25-ročná Kyoko Hamagučiová, dcéra jedného z najlepších profesionálnych zápasníkov v Japonsku. V Grécku bude vlajkonosičkou japonskej výpravy.
