Na strelecké trápenie Púchovčanov sa z tribúny pozeral aj Jozef Mužlay, ktorý miesto v púchovskej kabíne stratil v priebehu uplynulej sezóny a dohral ju v maďarskom Šoproni. "Od utorka s mužstvom opäť trénujem, zmluvne som stále hráčom Púchova a dúfam, že do najbližšieho kola sa podarí vybaviť všetky papierovačky tak, aby som bol tŕenerovi Vrbovi k dispozícii," zhodnotil svoju momentálnu situáciu jeden z mála púchovských odchovancov, ktorý získal na Slovensku solídne futbalové meno.
Patrí medzi nich aj Ivan Kozák, ktorý sa po vyše päťročnej pauze vrátil na slovenské trávniky. Pred týždňom ešte doma vďaka známym problémom so zabudnutou registračkou absentoval, stretnutie na rodnej hrude si však nemohol nechať ujsť.
"Keď som v roku 1989 odchádzal z Púchova na vojnu do Banskej Bystrice a potom sa presunul do Košíc, veru som dúfal, že proti rodákom nastúpim v súťažnom zápase skôr ako o pätnásť rokov. Ale ani ten časový odstup nič nemení na tom, že to bol príjemný návrat," povedal po stretnutí pilier ružomberskej obrany. "Púchov je jedna veľká dedina, kde každý každého pozná a aj ja som tu mal dnes na tribúne veľa priateľov a bývalých spoluhráčov."
Tréner Ivan Hucko bol s Kozákovým výkonom spokojný, podľa jeho slov výborne čítal hru a vyriešil niekoľko ošemetných situácií.
A ako videl svoje pôsobenie na ihrisku samotný Ivan Kozák? "Dnes sme dosiahli pozitívny výsledok, ktorý náš mladý tím súrne potreboval. Aj keď sme v úvode pustili domácich do dvoch šancí, potom sme si už dali pozor a myslím, že sme zvíťazili po zásluhe."
RADO VARGA
