aktívna, vynaliezavá, veľmi pohostinná, rada sa stará o našu dcérku a dopraje nám voľno. Každý deň je s nami v kontakte - buď nás navštívi, alebo telefonuje, chce vedieť, ako sa máme, čo robíme a čo sa chystáme robiť, informuje nás o svojom programe, aby sme vedeli, kedy môže postrážiť malú (má tri roky). Začína ma to dosť obťažovať a znervózňuje ma to. Manželovi som už hovorila, že nám jeho mama príliš zasahuje do života. Povedal mi, že on má zase problém s mojím otcom, lebo sa v jeho a mojej spoločnosti vždy cíti trápne - vraj sa k sebe správame veľmi sprisahanecky. Na tému jeho mamy a môjho otca sme sa už viackrát rozprávali, aj sme sa pohádali, ale nikam to neviedlo. Viem, že človek si berie partnera, nie jeho rodičov, ale nejako si s tým nedokážem poradiť. Teraz čakáme druhé dieťa a ja mám obavy, že svokrine aktivity sa ešte zvýšia. Už teraz hovorí, ako máme v byte čo upraviť a podobne. Vôbec nevidím šancu na zlepšenie situácie. Možno sa niekomu môže zdať, že som nevďačná a mala by som byť rada, že mám pomoc, ale ja to tak nevidím. Čo mám robiť?

Viera zo Šamorína

Milá Viera,

vaša svokra robí len to, čo robia mnohé svokry a svokrovia - snažia sa pomáhať najlepšie, ako vedia. Niekedy si pritom neuvedomujú, čo všetko okrem pomoci je výsledkom ich pomáhania. Niekedy si to možno aj uvedomujú a snažia sa zasahovať, poučovať a vychovávať čo najmenej, ale pre nás je to stále akosi priveľa. Svokra pravdepodobne nezmení svoje správanie sama od seba. Nie som si istý, či sa jej správanie zmení pre vás k lepšiemu bez zmeny postoja vášho manžela a vás.

Z vášho listu mi nie je jasné, či svokra vie o tom, že vás jej prílišná pomoc zaťažuje a znervózňuje. Je dosť zložité vychádzať so všetkými naokolo dobre, a byť pritom ešte spokojná aj vo svojom vnútri sama so sebou a s napĺňaním svojich potrieb. Z vášho listu mám dojem, že vám záleží na vašom manželstve, rodine a takisto na čo najlepšom možnom vzťahu so svokrou. Možno je dôležité, aby o tom vedel tak manžel, ako aj svokra.

Ak máte z niečoho obavy, skúste o nich hovoriť s manželom. To, že manžel má v niečom podobnú skúsenosť s vaším otcom, by vám obom mohlo pomôcť viac pochopiť, ako sa asi cítite, a možno sa teda aj viac pochopiť navzájom.

Ja by som vám navrhol, aby ste si najprv sama pred sebou sformulovali, aká pomoc od svokry by pre vás bola primeraná, koľko návštev do týždňa, ich dĺžka, aké časté telefonáty, ak pomoc, tak v čom (upratovaní, varení, vychádzky s dcérkou a pod.) Jednoducho zistiť, akú pomoc z jej strany by ste privítali - a či vôbec nejakú.

Je fajn, že ste o vašich pocitoch k svokre hovorili aj s manželom. Ak je to možné, skúste o tom hovoriť ďalej. Bolo by fajn, ak by si aj manžel uvedomil, aká pomoc zo strany jeho matky je pre neho v poriadku a čo je už priveľa. Či za tie tri roky zažil moment, keď sa mu napríklad zdalo, že by mama už mohla odísť a podobne. Je dôležité, či to vadí len vám, alebo aj manželovi. Ak to vadí len vám, vaša situácia je o dosť ťažšia. Ak manžel stojí pri vás, máte mocného spojenca. Je dosť možné, že manžel reaguje hlavne na vašu kritiku svojej matky, ktorá pre neho nemusí byť príjemná. Následne možno len bráni svoju matku a seba, prechádza do protiútoku a vyťahuje to, ako sa cíti vo vzťahu k vášmu otcovi, keď ste spolu. Zdá sa, že tieto zážitky vás momentálne vzďaľujú, aj keď v svojej podstate by vás mohli zbližovať.

Možno by ste mohli skúsiť sústrediť rozhovor s manželom na vaše potreby, potreby vás oboch a menej hovoriť o tom, aká je svokra, čo robí zle, priveľa, primálo. Hovoriť o tom, čo potrebujete vo vzťahu a čo vám tam chýba, či už ide o vaše individuálne, vzťahové či rodinné potreby. Viac sa zamerať na to, čo potrebujete vy obaja a menej na to, čo (ne)robí váš otec alebo manželova mama.

Ľudia, udalosti, ktoré nám v životoch prekážajú, nám môžu život zničiť, ale takisto sa môžu stať výzvou k hľadaniu toho, čo je pre nás, naše vzťahy, rodiny mimoriadne dôležité, ale čoho sa nám akosi príliš nedostáva. Ak by ste v svojej komunikácii s manželom mali pocit, že to nevedie k zmene, tak sa nevzdávajte a skúste nájsť odbornú psychologickú pomoc.