ILUSTRAČNÉ FOTO - ARCHÍV
Vieru to však obťažuje, má pocit, že svokra im príliš zasahuje do života. Teraz čakajú druhé dieťa a Viera má obavy, že svokrine aktivity sa ešte zvýšia.
Internetových čitateľov sme sa spýtali: Čo by ste Viere na základe vlastných skúseností poradili? Aký je váš vzťah so svokrou/svokrom?
Som síce ešte slobodný, ale so svojím dievčaťom chodím už tri a pol roka a mám podobný problém so "svokrom". Pre svokrovcov je zvyčajne bežné, že sa radi starajú do života svojich detí. Vierkin manžel by si mohol uvedomiť, že je dospelý muž, ktorý živí rodinu, a je to predovšetkým jeho starosť. Na základe jeho uvedomenia (zmeny) si môže pohovoriť so svojou matkou, aby tak často nezasahovala do ich manželského zväzku. Potom to už pôjde ľahšie.
p
My sme sa pre istotu odsťahovali ďaleko-preďaleko. Ale tuším to nestačí, tak sa presťahujeme ešte ďalej. Neuveriteľné, aké máme vďaka tomu dobré vzťahy. Vzdialenosť zbližuje.
p
Aj my sme to vyriešili takto. Keď sa chceme vidieť, je z toho vždy celodenný výlet. A keď sa ľudia nevidia denne, chcú si povedať najskôr to pekné a na hádky už akosi neostáva čas. Ostane len radosť, že sa rodina opäť zišla.
p
Mám opačný problém. Moja svokra nevidela svoje jediné vnúča viac ako desať mesiacov (nemá záujem), nevie, čo sú to Vianoce, meniny. Ale aj tak nás terorizuje cez telefón, teda môjho manžela, mne skladá telefóny. Na návštevu k nej nemôžeme prísť, lebo si to neželá môj švagor, ktorému som nedovolila bývať s nami v podnájme, keď sa nám narodila malá. Keď svokra videla malú, ani sa jej neprihovorila, v živote sa jej nedotkla a neoslovila ju, o mne nehovoriac. Môjho manžela mala len ako niekoho, kto zarábal a platil jej všetko, čo si zmyslela.
p
Po svadbe sa svokrovci starali do všetkého, čo sme robili. A to bývame fakt dosť ďaleko od seba. Tak sa prerušila komunikácia, kým nepochopili, že si riadime život sami. Inak sa to nedalo. A po takmer dvoch rokoch to začalo fungovať.
Nuž, u nás je to podobne. Žijeme s babkou - otcovou mamou. Svoju nevestu - moju mamu - nenávidí a dáva to najavo každý deň. Do všetkého sa stará, každého kritizuje, len ona je najlepšia. A otec - mamičkin maznáčik - počúva hlavne mamičku, žena je preňho len slúžka.
p
Vierke by som poradila, aby si uvedomila, že aj jej svokra je žena, matka, presne tak ako ona. Je nesporne pozitívne, ak má matka záujem o svoje deti. Samozrejme, tento záujem nesmie byť prehnaný a nesmie sa miešať do záležitostí mladej rodiny. Ak táto situácia nastane, je potrebné, aby si to v danom okamihu vyjasnili a navždy vydiskutovali. Svokra musí vedieť, čo si môže dovoliť, a čo nie.
p
Moja svokra cestuje za nami až do USA. Máme dvoch synov (1 a 3 roky) a sú do nej úplne paf. Niekedy ma to štve, ale hovorím si: je to matka môjho muža, vychovala ho vlastne pre mňa, prečo jej nedopriať potešenie z bytia s nami? Keď to tak zrátam, za tri a pol roka manželstva bola u nás tri roky. Lenže my s manželom to dokonale využívame: chodíme von, do kina, športujeme. A ona sa hrá s deťmi, niekedy aj navarí. Nemôžem na ňu povedať krivého slova, iba ma štve, keď mi vyhodí zemiaky zo špajzy, že im už rastú korene.
p
Ja som mala svokru, ktorá mi síce neublížila, ale ani nepomohla, a ako mladá rodina s troma deťmi v priebehu štyroch rokov sme sa mali čo obracať. Nebyť toho, že nám pomáhala moja mamka, čo sa zase celkom nepáčilo môjmu manželovi, ani neviem, ako by som to všetko zvládla. Manžel si vôbec neuvedomil, že bez jej pomoci by sme sa vôbec nedostali na žiadne spoločenské podujatia, do kina, na návštevu k známym. Možno by bolo dobré porozprávať sa s manželovou mamkou, pretože si myslím, že prílišná aktivita nie je dobrá, ale nezáujem doslova bolí.
p
Môj muž má rodičov v Izraeli a ja som s ním v USA. Napriek tomu mám kvôli nim stále peklo, pretože nie je dôležitá len fyzická vzdialenosť, ale aj postoj manžela. Ak vzdialenosť v jeho srdci nie je dostatočná, tak nepomôže odsťahovať sa ani na koniec sveta. Svokra ma kedysi obvinila, že dokiaľ ma jej syn nepoznal, nejedol každé ráno vajcia - a vajcia sú nezdravé. Obyčajne si ich však robí on sám cez víkendy. Keď som mu povedala, ako nepekne ma jeho matka obvinila, povedal mi, že sa k tomu nevyjadrí, lebo si ešte nevypočul druhú stranu. Ak muž nevie pochopiť, že má ženu chrániť pred útokmi hoci aj vlastných rodičov, tak nepomôže ani odsťahovať sa.
Žiada ma, aby som zabudla na všetku bolesť, čo mi jeho rodičia spôsobili: nakričali na mňa, že žeriem, že nebudem mať deti, že naše manželstvo vydrží len do roka, že som si zobrala muža z vypočítavosti. Dodnes ma to strašne bolí. Môj muž to celé počúval a nepovedal na moju obranu jediné slovo. Ani raz mi nepovedal, že mu je to ľúto a že na to nemali právo. Stále melie, že ja som ich mala rešpektovať, lebo sú starí a sú to jeho rodičia. Asi nikto nepochopí, že cez to sa neprehryziem, dokiaľ nebudem cítiť, že môjmu mužovi je úprimne ľúto, čo sa stalo.
