Dnes: zoológ a spolupracovník SME Tomáš Čejka
Len čo odišla do večného Mora psích granúl naša špicia sučka Vikina, začali sme sa obzerať po novej veliteľke svorky. Keďže sme sa presťahovali do rodinného domu, chceli sme, aby to bol taký pes, ktorý nás z tepla brloha aspoň sem-tam tlmeným vrčaním upozorní, že tam niekde vonku, v tom hroznom počasí, sa možno poneviera polozmrznutý zlodej. Prvý žreb padol na rotvajlera.
Hneď po rozhodnutí sa nám príbuzenstvo začalo vyhrážať, že s nami preruší kontakt. Pes je to vraj strašne nebezpečný - padali drsné reči o amputáciách uší, nosov, končatín, dokonca o fyzickej likvidácii najmladších rodinných príslušníkov. Nezostávalo nič iné, len rozhodnutie prehodnotiť. Kto nechce s rotvajlerom žiť, argument si nájde. Veď je to veľké psie hovädo, čo zožerie na posedenie vedro granúl, povedali sme si a začali znova listovať v atlase plemien psov. A potom to prišlo: Anglický bulteriér! Áno, to je presne to, čo chceme! Nie je ani veľký, ani malý, strážiť vie, ale ľudí má rád, nie je hyperaktívny, uštekaný a tak ďalej. Jednoducho, ideálny pes. A tak sme si jeden jarný podvečer priniesli domov trojmesačnú sučku.
Marfa, ako sme ju nazvali podľa postavy z filmu Mrazík, na ktorú sa podobala, dostala za misku granúl, pohladkali sme ju, pritúlili a napokon uložili do banánovej škatule - jej provizórneho pelechu. Do polnoci sa nič nedialo. Žiadne zavýjanie, kňučanie, snorenie na neznámom území. Až na svitaní nás so ženou zobudil zvláštny zvuk.
"Počul si to?" zašepkala a zašmátrala pod posteľou, kde ukrýva malú sekerku.
Nestačil som odpovedať, keď sa to ozvalo znova. Zvuky pripomínajúce postsynchróny z Jurského parku, známy hlas mláďaťa Velociraptora. Opatrne sme zišli z postele, ruka v ruke sme pootvorili dvere a pohľad nám padol na škatuľu s Marfou. Už nás zaregistrovala, a tak hneď opäť predviedla, ako o piatej ráno zíva správny bulteriér.
Marfa je všetko možné, len nie typický pes. Pohybuje sa s gracióznosťou ušľachtilého kyborga, s výrazom pokerového hráča niekoľkokrát za deň vyskočí na pohovku, napriek tomu, že to má zakázané. Je prítulná ako mačka a nebojácna ako Achilles. Marfa je taká osobnosť, že z nej začínam mať komplexy a krízu stredného veku.
