Čoskoro sa začnú letné olympijské hry v Aténach. Ste pripravení sledovať televízne prenosy? Samozrejme, my, televízni fanúšikovia, sa už nevieme dočkať. Mimochodom, viete, v ktorých športových disciplínach sú najsilnejší Japonci? V džude a maratóne.
Džudo je pôvodom japonský šport, preto si každý džudista považuje za povinnosť, aby sa jeho účasť na olympijských hrách rovnala zlatej medaile. V bežeckých disciplínach na krátke trate alebo v skokoch do výšky nie sme práve najsilnejší. Iné je to však s maratónom. Prečo? Hovorí sa, že Ázijčania nemajú organizmus uspôsobený na športové disciplíny, v ktorých sa treba v istom momente skoncentrovať, zapojiť svaly a podať v okamihu výkon. Sú stvorení pre vytrvalostné disciplíny. Ktosi iný zas povedal, že je to preto, že jeme veľa ryže. Neviem, kde je pravda, isté je, že v maratóne sme dobrí. Na posledných olympijských hrách v Sydney nám džudo a maratón priniesli zlaté medaily. Víťazi sa stali v Japonsku veľmi populárnymi osobnosťami. Veď zlatá medaila je synonymom svetového šampióna, športovca, ktorý je najlepší na svete. Poznáte však mená našich víťazov v džude a maratóne? Skutoční fanúšikovia týchto dvoch športov pravdepodobne áno, bežný človek však určite nie.
Olympijské hry sú ako celok neprehliadnuteľnou udalosťou, ale my, diváci, zúčastnení na nich prostredníctvom televízneho vysielania, máme šancu vidieť iba súťaže, v ktorých máme želiezka v ohni, v ktorých je silná naša krajina. V Číne je to napríklad stolný tenis. Kórea je najlepšia v taekwondo. Čo som však nevedel, kým som sa nezoznámil s ľuďmi z Indonézie, že tá je svetovou jednotkou v bedmintone. Ich prenos zo súťaže som však v Japonsku nemal šancu vidieť.
Veľmi sa na sledovanie olympiády na Slovensku teším, ale zároveň sa obávam, že neuvidím najvzrušujúcejšie momenty víťazstva japonských džudistov. Robím si však nádeje, že odvysielajú aspoň disciplíny, v ktorých sú rovnako silní Slováci aj Japonci. Kedysi, ešte za Československa, to bola gymnastika. Preto mi rezonuje meno gymnastky Čáslavskej, ktorá v Tokiu a Mexiku získala medaily. Všetci z generácie mojich rodičov ju poznajú. V čase môjho detstva bol východoeurópsky blok krajín v gymnastike veľmi silný, rovnako ako bola dobrá japonská gymnastika. Preto u nás každý môj rovesník pozná gymnastku Nadju Comaneciovú z Rumunska. V Montreale získala najvyššie možné známky, no nielen toto jej u nás prinieslo popularitu. Na tie časy mala pre konzervatívne japonské publikum oblečený extravagantne vykrojený dres, čo jej síce predlžovalo nohy, ale Japoncov privádzalo do údivu a rozpakov. Dokonca tak, že istý japonský zabávač postavil na jednoduchom geste rukami znázorňujúcom vykrojený dres a hovoriac pritom "Komaneči" jeden zo svojich nezabudnuteľných výstupov. Ten pán sa volá Takeši Kitano. Dnes je to slávny filmový režisér, známy aj v Európe.
Gymnastika momentálne nie je našou silnou stránkou, na vzostupe je však plávanie. Možno teda budem mať šancu vidieť vďaka Martine Moravcovej, skvelej slovenskej plavkyni, aj súťaž japonských plavcov.
MASAHIKO
