BRATISLAVA - Toľko dažďa ako na prelome júla a augusta nespadlo na území východoslovenských Slanských vrchov ani v minulom, ani v tomto storočí. Pred povodňami a počas nich na východnom Slovensku napršalo na veľkej ploche Slanských vrchov 200 milimetrov zrážok za päť dní (dvesto litrov na štvorcový meter).
"Povodne nás zastihli s plnými nádržami," hovorí prednosta Krajského úradu v Košiciach Ján Dolný. Vodná nádrž Domaša na rieke Ondave bola plná ešte predtým, ako začalo pršať, a tak nesplnila úlohu, na ktorú je určená.
V publikácii Vodné diela na Slovensku z roku 1979 sa píše, že vodné dielo Veľká Domaša na rieke Ondave okrem iného slúži aj ako ochrana pred povodňami. Najmenej 1,5 metra by mal byť takzvaný retenčný priestor, ktorý bez problémov dokáže zachytiť 21 miliónov kubických metrov vody. Zaplnený však bol ešte pred dažďom, hoci aj v tlačových agentúrach vychádzali upozornenia hydrológov, že na východe spadne veľké množstvo zrážok. Z kriviek vodných stavov vidieť, že vodohospodári sa snažili vodu z Domaše vypustiť, ale už bolo neskoro.
Dolný bol dosť nahnevaný, ale vodohospodárov neobviňuje. "Oni prevádzkovali nádrže v súlade so schváleným manipulačným poriadkom, takže to nebola ich chyba. Ja len upozorňujem, že manipulačné poriadky treba prehodnotiť." Manipulačný poriadok nádrží bol podľa neho vypočítaný na základe hydrometeorologickej situácie, ktorá platila pred dvadsiatimi rokmi. "V posledných rokoch sa začala situácia mimoriadne vyhrocovať. Je pravda, že vodné nádrže majú viac funkcií - výrobu elektriny, zavlažovanie, rekreáciu, ochranu pred povodňami. Ale všetko sa musí zosúladiť, aby jedna funkcia nebola na úkor druhej."
Aj keď je východ pomerne citlivý na povodne, v niektorých dedinách to bola povodeň po mnohých desiatkach rokov. Starostka Petríkoviec Mária Vadasová hovorí, že podľa kroniky mali povodeň v roku 1940. Niektorí dedinčania si ju ešte pamätajú. Keď videli, ako teraz stúpala voda v Ondave, vopred vraj upozorňovali, že je to podobné ako pred vyše šesťdesiatimi rokmi a že sa treba pripraviť. Voda zaliala v dedine iba časť záhrad a pivníc.
Starostka Markoviec Valéria Eľková hovorí, že v dedine bola menšia povodeň aj v šesťdesiatych rokoch. Voda pretrhla hrádzu Ondavy na druhej strane, ale trocha ju poškodila aj v smere k dedine.
Úhrn atmosférických zrážok (mm) od 26.7. do 30. 7. 2004Mapa zrážok východného Slovenska počas piatich dní pred a počas povodní. Nad Slanskými vrchmi je elipsou naznačené územie, na ktorom napršalo za päť dní 200 milimetrov zrážok (200 litrov na štvorcový meter). Práve tieto zrážky vyvolali spolu so zrážkami na ďalšom území povodne. Podobné zrážky boli aj na hraniciach s Poľskom. ZDROJ: SHMÚ
Vplýva aj klíma
Výrazný vplyv na zrážky má aj klimatická zmena, ktorá vplýva aj na vegetáciu a kapacitu zachytávania vôd. "To treba premietnuť do nových prístupov, ktoré má zabezpečiť vodohospodárstvo. Zdá sa, že zatiaľ sa to veľmi nerobí," hovorí Peter Rončák zo Slovenského hydrometeorologického ústavu. Podľa neho to však nemôže byť jeden hráč vodného hospodárstva, ale každý musí prispieť, aby bola protipovodňová ochrana funkčná.
Napríklad v Holandsku je vybudovaná hustá sieť kanálov a kanálikov, kde sa voda kumuluje, a potom prečerpáva. Podobný systém mala Východoslovenská nížina, ale ten dnes nie je taký funkčný. "Predpokladám, že vodohospodári budú uvažovať aj o využití tohto systému," hovorí Rončák. Zvyšovanie hrádzí môže pomôcť, ale nie vždy. "V Čechách by pri poslednej veľkej povodni nepomohli ani o meter vyššie hrádze, tam spadlo 300 mm zrážok v priebehu dvoch dní."
